Zápisky o skandálu

Notes On a Scandal
Veľká Británia, 2006, 92´
réžia: Richard Eyre, scenár: Patrick Marber, hudba: Philip Glass, hrajú: Judi Dench, Cate Blanchett, Bill Nighy
Česká premiéra: 1. februára 2007 ,br Slovenská premiéra: 7. júna 2007
hodnotenie: 87 %

V období po odovzdávaní Oscarov zvyčajne nasleduje niekoľkotýždňové „hluché“ obdobie, kedy v podstate nie je do kina na čo ísť. Producenti vystrieľali všetku muníciu práve pred odovzdávaním cien filmovej akadémie a nechcú, aby favoriti z novej zásoby do budúceho ročníka príliš zapadli prachom… Vlastne aj film Zápisky o skandálu uvádza distribútor do našich kín „s krížikom po funuse“. Toto britské dielo vzniklo totiž ešte v minulom roku a v „oscarovskej“ súťaži malo takisto svoje želiezka v ohni. O zlatú sošku sa uchádzalo hneď v troch kategóriách: najlepšia herečka v hlavnej úlohe (J. Dench), najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe (C. Blanchett) a najlepšia hudba (P. Glass). Podľa môjho názoru (prinajmenšom) Judi Dench si zaslúžila svoju nomináciu premeniť na víťazstvo, jej postava osamelej starnúcej učiteľky Barbary bola zahraná o stupienok lepšie ako víťazná Kráľovná v podaní Helen Mirren.

Uvedenie tohoto filmu nesprevádzala rozsiahla reklamná kampaň a pravdepodobne sa ani nezaradí na vedúce priečky rebríčka kasových trhákov, no myslím, že si rozhodne zaslúži divácku pozornosť.

O akú snímku sa vlastne jedná? Lapidárne by sa dalo povedať, že je to film o ženách, avšak nielen pre ženy. Divák je vtiahnutý do drámy o samote, odcudzení a sebadeštrukcii, avšak i o ľudskej potrebe milovať a byť milovaný. Žiadna z postáv nie je vyložene pozitívna, nevznáša sa nad ňou aureola nevinnosti. Nemyslím, že tým je podčiarknutá reálnosť hrdinov, v duchu hesla „veď každý máme svoje chyby…“ Skôr sa vytvára priestor pre plastickejší pohľad na ústredný motív, ktorým je láska. Podľa môjho názoru však tento všedný, až vyblednutý motív sám o sebe nie je na škodu. Lásku totiž film nepredstavuje jednoznačne, monoliticky, ale oblieka ju do garderóby rozmanitých odtieňov a podôb. Áno, ona je skutočne hybnou silou života postáv (a tiež hybnou silou príbehu), lenže nie v podobe, v akej sa láska zobrazuje v romantických príbehoch či hrdinských eposoch, a už vôbec nie tak, ako ju poznáme z kresťanskej literatúry. Žiadne schematické rozdelenie na agapé a eros nám tu nepostačí. Láska ide v Zápiscích o skandálu ruku v ruke so spaľujúcou vášňou, s túžbou vlastniť, so snahou o emancipáciu či uznanie zo strany okolia. Vznešené priateľstvo a spoločníctvo a la Virginia Woolf (je tam snáď aj istý lesbický akord?) je zakalené uzurpátorskou žiarlivosťou a až maniackou túžbou manipulovať. Materinský cit je zatlačený ideálom učiť mladých ľudí umeniu. Vzťah na úrovni učiteľka a žiak prerastá do deštruktívnej vášne…

Zápisky o skandálu sú predovšetkým hereckým filmom. Je to virtuózny koncert majstrovstva Judi Dench (Oscar za vedľajšiu úlohu v Zamilovanom Shakespearovi, nominácie za Čokoládu, Iris, Mrs. Brown), ktorej plnohodnotne sekunduje Cate Blanchett (Oscar za vedľajšiu rolu v Letcovi, nominácie: Babel, Kráľovná Alžbeta). Postava starej učiteľky Barbary (Dench) snáď ani nemohla byť lepšie stvárnená – či už sladká, vtieravá „priateľka“, drsná, nezávislá realistka alebo ohrdnutá, posadnutá psychopatka – vždy je nanajvýš presvedčivá a svoju úlohu zvláda s bravúrou. Mladá učiteľka výtvarnej výchovy Sheba je v podaní Blanchettovej príznačne „elfovská“ (kto by si nespomenul na Galadriel z trilógie Pán prsteňov?). Éterická, krehká, krásna, plná ideálov a túžby po autentickom živote vo všetkých oblastiach prepadá pudom, a tak sa stáva zraniteľnou. Treba ešte oceniť výkon Billa Nighyho (Piráti z Karibiku II, Láska nebeská), ktorý stvárnil postavu Shebinho manžela Richarda. Hlavne polohu rozhnevaného manžela zvládol na výbornú.

Ako som povedal, je to herecký film, založený na kvalitnom obsadení a bezchybných výkonoch. Príbeh samotný je totiž pomerne jednoduchý (priateľstvo medzi staršou a mladou učiteľkou, keď tá mladá začne pomer so študentom, stará ju vydiera) a ako taký by nezaručil, že sa tento film povznesie nad šedý priemer. Na druhej strane treba uznať, že scenár (Patrick Marber) je zvládnutý na úrovni („rozprávačom“ je Barbarin denník) a film v štandardnej dĺžke (92 minút) nedáva divákovi podnet k tomu, aby sa nudil (hoci v druhej polovici by sa našlo niekoľko scén, bez ktorých by sa snímka bola zaobišla). Režisérovi Richardovi Eyrovi (tvorca hlavne TV filmov, doteraz jeho najznámejšie dielo bol snáď biografický príbeh Iris o živote spisovateľky a filozofky Iris Murdoch) sa s tromfami, ktoré mal k dispozícii, podarilo vytvoriť dielo s osobitou, magickou atmosférou, ktorá diváka „vtiahne do seba“. Tá je ešte umocnená skvelou hudbou Philipa Glassa, prechádzajúcou z fortissima až do úplného ticha, podčiarkujúc tak význam jednotlivých scén.

Ak máte chuť pozrieť si film s banálnym motívom podaný nebanálnym spôsobom a s dávkou suchého anglického humoru, Zápisky o skandálu je možné len odporučiť. A nezabudnite si zotrieť z hornej pery penu z kapučína. Nikdy neviete, kto si to môže všimnúť…

Pavol Bargár
Křesťanská revue 3/2007

Vytisknout