Úvodník | Pavol Bargár

Milí čitatelia,

téme reformácie sa tento rok dostáva veľkej pozornosti v podobe cirkevných i kultúrnych osláv, konferencií, tematických čísel časopisov či knižných publikácií. Napokon, toto číslo KR je už tretie v poradí, ktoré sa reformácii z určitej perspektívy venuje.

Je však až zarážajúce, že v drvivej väčšine prípadov tieto počiny tematizujú reformáciu ako európsky fenomén, resp. fenomén predovšetkým európskeho významu. Len malá pozornosť sa venuje úvahám nad reformáciou ako dynamickým procesom obnovy z perspektívy svetového kresťanstva. A pritom, paradoxne, reformačné princípy zohrávali a zohrávajú veľký význam v živote a teológii kresťanských cirkví z globálneho juhu. Ba čo viac, tieto cirkvi dali kresťanskej ekuméne značný počet vlastných reformátorov i originálnych interpretácií reformačných myšlienok.

Téma vzdelania a viery, ktorej je venované aktuálne číslo KR, poslúži ako dobrý príklad. Kresťania z globálneho juhu zmieňujú mnohé oblasti, v ktorých reformačné dôrazy a veriaci ako ich nositelia umožnili zlepšenie kvality vzdelania v ich konkrétnych kontextoch. Napríklad kresťania v mnohých afrických krajinách vnímajú prínos reformácie pre lepšiu dostupnosť vzdelania pre ženy a dievčatá. Ich vlastný vklad potom predstavuje akcent na význam vzdelania v konkrétnej lokálnej komunite. Kresťania v Latinskej Amerike oceňujú, že vďaka reformácii boli do vzdelania zavedené humanistické hodnoty. Veriaci v Indii si zase cenia pochopenie vzdelania ako odkrývanie ľudského potenciálu. A prakticky všetci z nich vyzdvihujú reformačnú zásadu používania materinského, resp. miestneho jazyka vo vzdelávacom procese. Uvedenie tejto zásady do praxe následne prispelo k šíreniu kresťanskej viery a položilo základy pre to, aby sa kresťanstvo oslobodilo od svojho ukotvenia v západnej kultúre a stalo sa skutočne svetovým náboženstvom.

Je tu však ešte iná dôležitá súvislosť. Protestantské misie prostredníctvom svojich vzdelávacích aktivít poskytli impulzy, ktoré prispeli k zvrhnutiu kolonializmu a teologickej nadvlády západu. Absolventi misionármi založených škôl sa nestali len predstaviteľmi svojich lokálnych cirkví, ale často tiež vedúcimi postavami protikoloniálneho diskurzu. Hoci ide nepochybne o komplikovaný a ambivalentný fenomén (ktorý navyše stále nie je ukončenou kapitolou dejín), určité jeho aspekty je možné vnímať ako pozitívny príklad uvedenia reformačných zásad do praxe – v prospech svetového kresťanstva.

Zároveň poukazuje na potrebu kontextuálnej reflexie viery a života. Tematický blok tohto čísla KR prináša priehrštie článkov, ktoré sa taktiež usilujú o kontextuálne uchopenie problematiky vzdelania a viery v českom prostredí. Snáď sa stanú aspoň malým, no relevantným príspevkom do široko ekumenickej diskusie o odkaze reformácie. A pri rozhovore o vzdelaní a viere v českom prostredí nie je možné opomenúť postavu Tomáša G. Masaryka, ktorého 80. výročie úmrtia si v septembri pripomíname.

Prajeme vám inšpiratívne čítanie!

Pavol Bargár