Úvodník 3/2016 (Pavol Bargár)

Milí čitatelia,

v našom tohtoročnom tematickom cykle putovania po stopách biblických prorokov a ich dôrazov sa tentokrát zastavíme pri téme „životodarného hľadania Hospodina“ (ako ho vo svojom tematickom príspevku nazýva L. Klíma). Nechali sme sa inšpirovať slovami z knihy proroka Ámosa (5,4n) a chceme spoločne s vami uvažovať nad dynamickou a podnetnou trojčlenkou vzťahu medzi aktom hľadania, darom života a Hospodinom ako jeho zdrojom. Ak berieme vážne znenie ČEP, ktoré namiesto o „hľadaní“ hovorí o „dopytovaní sa“ („Dotazujte se!“), našej reflexii sa otvárajú ďalšie roviny. Ešte viac vynikne biblický akcent na pýtanie sa ako na nevyhnutný predpoklad duševného i duchovného zdravia (porov. článok P. Hoška). Ba čo viac, dôraz na „nenáboženskú“ interpretáciu procesu kladenia otázok otvára priestor pre skúmanie rozmanitých problémov medziľudských a sociálnych vzťahov, napr. pre možnosti a medze (náboženskej) plurality v spoločnosti (porov. text O. Navrátilovej).

Bez ohľadu na to, či uvedený ámosovský výrok vykladáme ako „hľadanie“, alebo „dopytovanie sa“ (prehľad rabínskych interpretácií oboch variant prekladu vo svojom príspevku ponúka D. Mayer), je dôležité pamätať na to, že biblický text má na mysli viac než len intelektuálne cvičenie. Ide tu o existenciálne hľadisko; Am 5,4 kladie pred nás ľudskú existenciu v jej celku. Je v úplnom súlade so širším chápaním ľudskej identity ako dialogickej a otvorenej. Boh, Tvorca a Pán, človeka pozýva k rozhovoru, a teda aj ku kladeniu otázok. Tieto môžu – a majú – byť zvedavé, úprimné i kritické. V ideálnom prípade by sa však mali týkať vecí, na ktorých skutočne záleží. Tak môžu rozhodujúcou mierou prispievať k vytvárania otvorenej ľudskej identity. Dôležitú úlohu tu zohráva sloboda, ktorú Hospodin ľuďom dáva. Otázky nie sú vopred určené, hľadanie nie je spoločenskou hrou s naplánovaným koncom.

Opisovaný proces sa netýka len interpersonálnych vzťahov. Ľudské hľadanie/dopytovanie sa Hospodina má mať dopad aj na sociálnu, ekonomickú, politickú či kultúrnu rovinu, ba malo by mať na zreteli stvorenie ako celok. To všetko súvisí s ďalším kľúčovým slovom z Am 5,4, ktorým je život. Život v biblickej optike neznamená len biologické jestvovanie a jeho materiálne zabezpečenie (aj keď toto je jeho neoddeliteľnou súčasťou). Život je termín kvalitatívny – ide o život v plnosti, určený skutočne všetkým, o existenciu polyfonického „ja“, ktoré je v neustálom vzťahu k ostatným (k Bohu, k ľuďom, k stvoreniu) v radosti, zodpovednosti a túžbe (E. Lévinas).

Tento rok si pripomíname výročia dvoch osobností, ktorých životné príbehy a diela sa pre nás môžu potenciálne stať inšpiráciou pre hľadanie a dopytovanie sa na ceste Života – Jeronýma Pražského a Karla IV. V tomto čísle nájdete príspevky k nim, ale taktiež druhú časť eseje L. Hejdánka (prvá časť vyšla v KR 2/2016) alebo napríklad i recenziu od M. Šimsovej či kázeň J. Čapka prednesenú na pohrebe J. Šimsu. Posledné dva texty síce vyšli už v časopise Protestant, no veríme, že ich má zmysel priblížiť i čitateľom KR.

Zmysluplné čítanie za redakčnú radu praje

Pavol Bargár

Vytisknout