Pavol Bargár: Zoufalství a naděje

orig. FIRST REFORMED, USA, 2017, 108´, scenár a réžia: Paul Schrader, kamera: Alexander Dynan, hudba: Nicci Kasper a Deantoni Parks, hrajú: Ethan Hawke, Amanda Seyfried, Philip Ettinger, Cedric the Entertainer, Michael Gaston

Na DVD v ČR od: 26. 9. 2018

Hodnotenie: 75 %

Paul Schrader vo filme Zoufalství a naděje nadväzuje na to najlepšie zo svojej bohatej scenáristickej filmografie, konkrétne predovšetkým na Taxikára (1976) a Posledné pokušenie Krista (1988). Práve s týmito klenotmi svetového filmu totiž tento snímok spája téma vnútorne rozorvaného jednotlivca, ktorý sa musí postaviť nielen vonkajším okolnostiam, ale predovšetkým svojim vnútorným dilemám a démonom.

Ernst Toller (majstrovský Ethan Hawke) je farárom malého reformovaného zboru v malomestskom prostredí štátu New York. Hoci jeho kostol nebýva bežne zaplnený ani spolovice, organ zúfalo potrebuje naladiť a záchody nesplachujú, Toller je vnímaný ako dobrý kazateľ, obľúbený mládežnícky farár a pastor, u ktorého hľadajú radu veriaci i neveriaci. Vzorom pre jeho vieru a život je katolícky teológ, spisovateľ a aktivista Thomas Merton (1915–1968). Podobne ako Merton, aj Toller do hĺbky uvažuje nad zmyslom svojej existencie a od základov spytuje svoju vieru. Táto sebareflexia však pre neho nie je oslobodzujúca, ale vedie ho do čoraz väčších pochybností, osamelosti a depresie. Tieto sú ešte znásobené smrťou syna – vojaka počas invázie v Iraku, následným rozchodom s manželkou, rapídnym zhoršením jeho zdravotného stavu a alkoholizmom. Toller si však napriek všetkému udržiava vysokú mieru zodpovednosti a nasadenia pre svoj zbor i širšie spoločenstvo.

Zásadný zlom v Tollerovom živote prinesie rozhovor s členkou jeho zboru Mary (Amanda Seyfried), ktorá farára požiada o pastorálny rozhovor s jej manželom Michaelom (Philip Ettinger), ekologickým aktivistom, ktorý odmieta do tohto sveta priviesť dieťa, pretože sa domnieva, že ľudstvo odsúdilo život na zemi k záhube. Toto stretnutie prinesie do života strohého a hĺbavého reformovaného farára skutočné obrátenie. Zďaleka však nejde o prvoplánovú „zelenú konverziu“. Emotívne distingvovaný a racionálny Toller postupne a vo vnútornom zápase dochádza k presvedčeniu, že evanjelium, dobrá správa o Božej ponuke života, nie je antropocentricky orientovaná – nie je určená len ľudstvu, ale celému stvoreniu. Človek si má uvedomiť, že je s mimoľudským stvorením neoddeliteľne prepojený. Spása ľudstva je nemysliteľná bez spásy zvyšku Božieho stvorenia.

Toller sa v postupom času stane horlivým apoštolom takéhoto pohľadu na evanjelium. Avšak akékoľvek jednoduché a jednoznačné kroky na vyjadrenie tohto posolstva z jeho pohľadu neprichádzajú do úvahy. V záverečnej scéne filmu, ktorá je nespochybniteľnou reminiscenciou na konanie už zmieňovaného Schraderovho taxikára Travisa Bicklea, sa Toller zastaví pred otázkou: Je potreba zvestovať naliehavú výzvu dôležitejšia než život blížneho?

Toller sa tak stáva „prvým napraveným“, ako znie slovenský festivalový názov filmu. Ten sa pôvodne v angličtine nazýva First Reformed, čo odkazuje na prvý reformovaný cirkevný zbor v danom newyorskom mestečku, kde Toller pôsobí. Ako najvhodnejší názov filmu sa mi však javí ten, pod ktorým dielo vstupuje do českej distribúcie. Zúfalstvo a nádej totiž charakterizuje nielen neustály zápas vo vnútri hlavného hrdinu, ale vzťah týchto dvoch veličín je tiež možné chápať, ako naznačuje Toller, ako výkladový kľúč k celému ľudskému životu. Nádej je totiž nutná k prekonaniu zúfalstva z neistoty, či nám Boh môže odpustiť to, čím sa previňujeme voči blížnym i stvoreniu.

Film zároveň naznačuje, že kresťanská viera je nevyhnutne politická, pretože presahuje privátnu sféru života. Viera z kresťanskej perspektívy totiž nie je výlučne ani predovšetkým terapeutickým nástrojom ani stratégiou na dosiahnutie osobnostného rastu. Predstavuje špecifický a holistický prístup k životu, ku všetkým jeho oblastiam. To, že je niekto kresťanom sa reflektovane či nereflektovane prejavuje aj na jeho vzťahu k ekonomike, zdravotníctvu, migrácii, životnému prostrediu a ostatným otázkam. Tollerov vzťah k mecenášovi Balqovi (Michael Gaston) túto problematiku tematizuje veľmi jasne.

Ďalšou nesmierne zaujímavou témou je dynamika medzi tradičnými etablovanými cirkevnými spoločenstvami a novými, charizmaticky ladenými megacirkvami. Schraderov film si ju všíma prostredníctvom vzťahu medzi Tollerom a pastorom Joelom Jeffersom (Cedric the Entertainer), zakladateľom a hlavným farárom päťtisícového zboru Abundant life („Hojný život“). Jeffers najprv začínal s malou skupinkou ako hosť v historickom „prvom reformovanom“ zbore, no veľmi rýchlo prerástol svojho hostiteľa. „Hojný život“ teraz vníma „prvý reformovaný“ predovšetkým ako „obchod so suvenírmi“, ktorý je dobré držať pri živote ako „rodinné striebro“. Poskytuje mu preto síce finančnú i materiálnu podporu, no je presvedčený, že tradičná cirkev už nemá súčasnému človeku čo ponúknuť. Schraderovi slúži ku cti, že Jeffersa nepredstavil plocho ako primitívneho kazateľa „evanjelia prosperity“. Ekumenické vzťahy sú vo filme prezentované pomerne plasticky a viacvrstevnato, i keď kriticky.

Najsilnejším momentom filmu však zostáva scéna, keď sa Toller spoločne s Mary na jej žiadosť modlia. Ten následne vo svojom denníku vyznáva, že to bolo prvýkrát po veľmi dlhej dobe, keď sa dokázal skutočne úprimne a sústredene modliť. Táto scéna tak ukazuje, že človek nie je schopný byť vo vzťahu so skutočnosťou, ktorá ho presahuje, pokiaľ to nie je prostredníctvom vzťahu s iným človekom.

Zoufalství a naděje zreteľne ukazuje, že Paul Schrader je oveľa lepším scenáristom než režisérom. Z filmového hľadiska je totiž prvá polovica filmu zdĺhavá až nudná, záver zase rozpačitý. Ani tieto nedostatky však nedokážu nič ubrať na skutočnosti, že sa Schraderovi podarilo vytvoriť skvelú drámu so silnými témami, zaujímavými postavami a brilantnými dialógmi. Aj keď má k dokonalosti ďaleko, ide nepochybne o jeden z najlepších filmov roku.

Pavol Bargár

Vytisknout