Pavol Bargár: Wittenberg sa stretáva so svetom
Pavol Bargár: Wittenberg sa stretáva so svetom
Recenzovaná kniha predstavuje významný príspevok do diskusie, keďže
pri príležitosti reformačného jubilea vychádza len veľmi málo
publikácií, ktoré by venovali seriózny záujem úvahám nad živým
reformačným dedičstvom z perspektívy súčasného svetového kresťanstva.
Autori, ktorí sami seba definujú ako „evanjelických katolíckych teológov
a farárov“ a zároveň „deti diaspóry“ (s. xiv), sa v knihe konkrétne
zameriavajú na otázku: „čo to znamená premýšľať nad reformáciou nanovo
z pohľadu tých, čo sú na okraji spoločnosti?“ (s. xiv) García a Nunes
pri svojom premýšľaní využívajú metódu zakorenenú jednak v luteránskej
tradícii s dôrazom na ospravedlnenie, ktoré následne nachádza svoje
vyjadrenie v svedectve (martyria), službe (diakonia) a spoločenstve (koinonia)
kresťanských cirkví, ale tiež v postkoloniálnej kritike úprimne sa
vyrovnávajúcej s dedičstvom koloniálnej minulosti a jej dôsledkami pre
neokoloniálnu realitu súčasnosti. Východiskovým bodom autorov v tomto
procese je ich historická situácia na periférii, ktorej povahu výstižne
vystihuje parafráza Descartovho epistemologického sloganu „Som, kde
(t. j. na akom mieste) myslím“. Ich základným orientačným bodom či
„majákom“ (s. xvii) je však solus Christus pochopený nielen ako
hermeneutický princíp, ale v oveľa väčšej miere ako prítomný, živý
a životodarný Pán. Cieľ oboch autorov v tejto knihy preto nie je o nič
menší než vytvorenie teológie života, ktorá si je veľmi dobre vedomá
rizík a problémov existencie na periférii, a zároveň oslavuje život ako
krásny a vzácny Boží dar – napriek všetkému.
Knihu Wittenberg Meets the World tvorí 8 kapitol, ktorých
autormi sú striedavo Alberto García (kapitoly 1, 3, 5 7) a John Nunes
(kapitoly 2, 4, 6 a 8). Štruktúra publikácie evokuje hudobnú skladbu,
v ktorej nasledujúca kapitola rozvíja motív predstavený kapitolou
predchádzajúcou. Takto je diskusia venovaná – postupne a vo vzájomnej
súvislosti – takým kľúčovým reformačným témam, akými sú ospravedlnenie,
spravodlivosť, hriech, milosť, svedectvo, misia, služba
a spoločenstvo/spoločný život. Autori skúmajú tieto klasické teologické
témy vo vzťahu k pálčivým problémom súčasnosti, ako napr. identita tých,
čo žijú na periférii, postkolonializmus či „selfie“ kultúra. Pritom sa
významne opierajú o svoju vlastnú tradíciu a skúsenosť, ako aj o život
cirkvi po celom svete. A skutočne, jedným z najväčších prínosov tejto
knihy je, podľa môjho názoru, jej dôraz na to, že teológia by nemala
brať vážne len ekonomické, sociálne a politické skutočnosti, ale tiež
problematiku identity (porov. predovšetkým kapitolu 1).
Predslov publikácie napísal známy historik Martin E. Marty a doslov
zase luteránska teologička Melanie Trexler. Veľmi užitočné doplnky
predstavujú bibliografia a menný i tematický index, ako aj index
biblických odkazov. Čitateľ istotne taktiež ocení v akademických knihách
netypický prvok: sériu diskusných otázok, ktoré je možné využiť pri
rozličných akademických i cirkevných podujatiach.
Kniha však vyvoláva i niekoľko otázok. Napríklad sa zdá, že hneď na
niekoľkých miestach dáva Ježišovu prax/prax ranej cirkvi do príliš
umelého a schematického protikladu ku praxi ich židovských súčasníkov
(napr. s. 23, 28). Podobne umelo pôsobia i niektoré pasáže, kde je
kultúra vykresľovaná ako koherentný a jednoliaty celok (napr. s. 55).
Asi najzávažnejšou skutočnosťou je však očividné nepochopenie konceptu missio Dei
(t. j. v súčasnosti asi najpresadzovanejšia misiologická koncepcia
zastávajúca presvedčenie, že Trojjediný Boh je iniciátorom,
vykonávateľom a garantom svojho plánu so svetom, zatiaľ čo cirkev je len
jedným z účastníkov tejto misie). Autori sa totiž snažia presadiť
alternatívny termín missio trinitatis, nakoľko sa im zdá, že koncept misso Dei údajne so sebou nesie nebezpečenstvo individualizmu v službe kresťanov vo svete.
Wittenberg Meets the World je však napriek tomu dôležitou
knihou, pretože poskytuje mnoho osviežujúcich a inšpiratívnych podnetov
pre všetkých, ktorí sa snažia dôsledne uvažovať o kresťanskej viere
a praxi v dnešnom globalizovanom svete. A to je úloha, ktorá sa
bezpochyby netýka len luteránov.
Pavol Bargár
Alberto L. García a John A. Nunes, Wittenberg Meets the World: Reimagining the Reformation at the Margins. Grand Rapids, MI: William B. Eerdmans Publishing Company, 2017, 188 strán.
Čitatelia majú nielen možnosť získať všeobecnú praktickú radu
týkajúcu sa ľudského života vo svetle reformácie, ale autori navyše
vytvorili a ilustrovali aj konkrétny základný prístup: máme načúvať,
načúvať Slovu a tým, ktorí naň reagujú, a nielen sa jednoducho pridŕžať
svojich vlastných zvykov, obyčajov a jazyka, či ich dokonca vnucovať
iným. Práve naopak, oni i my máme byť pokornými a Bohom omilostenými
ľuďmi, aby sme mohli odpovedať tým, ktorí na Slovo reagujú „zdola“, tomu
spoločenstvu veriacich, ktorému môžu všetci z nás načúvať a ktorého si
nanovo dokážeme predstaviť byť členmi.
(z predslovu Martina E. Martyho)