Pavol Bargár: Wittenberg sa stretáva so svetom

Pavol Bargár: Wittenberg sa stretáva so svetom

Recenzovaná kniha predstavuje významný príspevok do diskusie, keďže pri príležitosti reformačného jubilea vychádza len veľmi málo publikácií, ktoré by venovali seriózny záujem úvahám nad živým reformačným dedičstvom z perspektívy súčasného svetového kresťanstva. Autori, ktorí sami seba definujú ako „evanjelických katolíckych teológov a farárov“ a zároveň „deti diaspóry“ (s. xiv), sa v knihe konkrétne zameriavajú na otázku: „čo to znamená premýšľať nad reformáciou nanovo z pohľadu tých, čo sú na okraji spoločnosti?“ (s. xiv) García a Nunes pri svojom premýšľaní využívajú metódu zakorenenú jednak v luteránskej tradícii s dôrazom na ospravedlnenie, ktoré následne nachádza svoje vyjadrenie v svedectve (martyria), službe (diakonia) a spoločenstve (koinonia) kresťanských cirkví, ale tiež v postkoloniálnej kritike úprimne sa vyrovnávajúcej s dedičstvom koloniálnej minulosti a jej dôsledkami pre neokoloniálnu realitu súčasnosti. Východiskovým bodom autorov v tomto procese je ich historická situácia na periférii, ktorej povahu výstižne vystihuje parafráza Descartovho epistemologického sloganu „Som, kde (t. j. na akom mieste) myslím“. Ich základným orientačným bodom či „majákom“ (s. xvii) je však solus Christus pochopený nielen ako hermeneutický princíp, ale v oveľa väčšej miere ako prítomný, živý a životodarný Pán. Cieľ oboch autorov v tejto knihy preto nie je o nič menší než vytvorenie teológie života, ktorá si je veľmi dobre vedomá rizík a problémov existencie na periférii, a zároveň oslavuje život ako krásny a vzácny Boží dar – napriek všetkému.

Knihu Wittenberg Meets the World tvorí 8 kapitol, ktorých autormi sú striedavo Alberto García (kapitoly 1, 3, 5 7) a John Nunes (kapitoly 2, 4, 6 a 8). Štruktúra publikácie evokuje hudobnú skladbu, v ktorej nasledujúca kapitola rozvíja motív predstavený kapitolou predchádzajúcou. Takto je diskusia venovaná – postupne a vo vzájomnej súvislosti – takým kľúčovým reformačným témam, akými sú ospravedlnenie, spravodlivosť, hriech, milosť, svedectvo, misia, služba a spoločenstvo/spoločný život. Autori skúmajú tieto klasické teologické témy vo vzťahu k pálčivým problémom súčasnosti, ako napr. identita tých, čo žijú na periférii, postkolonializmus či „selfie“ kultúra. Pritom sa významne opierajú o svoju vlastnú tradíciu a skúsenosť, ako aj o život cirkvi po celom svete. A skutočne, jedným z najväčších prínosov tejto knihy je, podľa môjho názoru, jej dôraz na to, že teológia by nemala brať vážne len ekonomické, sociálne a politické skutočnosti, ale tiež problematiku identity (porov. predovšetkým kapitolu 1).

Predslov publikácie napísal známy historik Martin E. Marty a doslov zase luteránska teologička Melanie Trexler. Veľmi užitočné doplnky predstavujú bibliografia a menný i tematický index, ako aj index biblických odkazov. Čitateľ istotne taktiež ocení v akademických knihách netypický prvok: sériu diskusných otázok, ktoré je možné využiť pri rozličných akademických i cirkevných podujatiach.

Kniha však vyvoláva i niekoľko otázok. Napríklad sa zdá, že hneď na niekoľkých miestach dáva Ježišovu prax/prax ranej cirkvi do príliš umelého a schematického protikladu ku praxi ich židovských súčasníkov (napr. s. 23, 28). Podobne umelo pôsobia i niektoré pasáže, kde je kultúra vykresľovaná ako koherentný a jednoliaty celok (napr. s. 55). Asi najzávažnejšou skutočnosťou je však očividné nepochopenie konceptu missio Dei (t. j. v súčasnosti asi najpresadzovanejšia misiologická koncepcia zastávajúca presvedčenie, že Trojjediný Boh je iniciátorom, vykonávateľom a garantom svojho plánu so svetom, zatiaľ čo cirkev je len jedným z účastníkov tejto misie). Autori sa totiž snažia presadiť alternatívny termín missio trinitatis, nakoľko sa im zdá, že koncept misso Dei údajne so sebou nesie nebezpečenstvo individualizmu v službe kresťanov vo svete.

Wittenberg Meets the World je však napriek tomu dôležitou knihou, pretože poskytuje mnoho osviežujúcich a inšpiratívnych podnetov pre všetkých, ktorí sa snažia dôsledne uvažovať o kresťanskej viere a praxi v dnešnom globalizovanom svete. A to je úloha, ktorá sa bezpochyby netýka len luteránov.

Pavol Bargár

Alberto L. García a John A. Nunes, Wittenberg Meets the World: Reimagining the Reformation at the Margins. Grand Rapids, MI: William B. Eerdmans Publishing Company, 2017, 188 strán.

Čitatelia majú nielen možnosť získať všeobecnú praktickú radu týkajúcu sa ľudského života vo svetle reformácie, ale autori navyše vytvorili a ilustrovali aj konkrétny základný prístup: máme načúvať, načúvať Slovu a tým, ktorí naň reagujú, a nielen sa jednoducho pridŕžať svojich vlastných zvykov, obyčajov a jazyka, či ich dokonca vnucovať iným. Práve naopak, oni i my máme byť pokornými a Bohom omilostenými ľuďmi, aby sme mohli odpovedať tým, ktorí na Slovo reagujú „zdola“, tomu spoločenstvu veriacich, ktorému môžu všetci z nás načúvať a ktorého si nanovo dokážeme predstaviť byť členmi.

(z predslovu Martina E. Martyho)

Vytisknout