Pavol Bargár: Wind River

Pavol Bargár: Wind River

Veľká Británia/Kanada/USA, 2017, 107´, scenár a réžia: Taylor Sheridan, kamera: Ben Richardson, hudba: Nick Cave, Warren Ellis, hrajú: Jeremy Renner, Elizabeth Olsen, Kelsey Asbille, Graham Greene, Teo Briones, Julia Jones, Gil Birmingham

Premiéra v ČR: 28. 9. 2017

Premiéra v SR: 16. 11. 2017

Hodnotenie: 85 %

Americký filmový tvorca Taylor Sheridan už má za sebou svoj režijný debut v podobe hororu Odporná hra (2011), ba čo viac, vo svojich 47 rokoch už platí za oceňovaného scenáristu (Sicario: Nájomný zabijakZa každou cenu). V diele Wind River skĺbil úlohy režiséra i scenáristu, aby vytvoril štýlovo takmer čistú kriminálnu dráha – avšak obohatenú o pridanú hodnotu v podobe sociálneho presahu. Wind River tematizuje problematiku vzťahov medzi pôvodnými obyvateľmi severnej Ameriky a majoritnou populáciou a s ňou súvisiacim fenoménom vykorenenia z tradičného spôsobu života, existenciálneho neukotvenia a straty zmyslu života. Zo širšej perspektívy je však možné povedať, že Sheridan sa v snímku venuje univerzálne zrozumiteľnej téme vyrovnávania sa so stratou a bolesťou.

Cory Lambert (J. Renner) je lovcom a stopárom pôsobiacim v indiánskej rezervácii Wind River ležiacej na nehostinných pláňach a hrebeňoch vrchov v štáte Wyoming. Ako beloch, ktorý sa oženil s Indiánkou z kmeňa Arapahov, Wilmou (J. Jones), si našiel cestu k dôvere a prijatiu zo strany pôvodných obyvateľov tohto územia. Manželstvo Coryho a Wilmy však nevydržalo v dôsledku tragického úmrtia ich v tej dobe 16-ročnej dcéry Emily. Jej zmrznuté telo sa našlo až po niekoľkých dňoch na zasnežených pláňach. Cory prežíva akési déjà vu, keď o 3 roky neskôr nachádza vo wyomingskej divočine zamrznutú Natalie (K. Asbille), ktorá bola najlepšou Emily. Keďže všetko nasvedčuje tomu, že išlo o vraždu, do vyšetrovania je povolaná agentka FBI, Jane Bannerová (E. Olsen). Tá je síce schopná, odhodlaná a plná ideálov, no nezvyknutá na prácu v drsnej pustatine. Preto o spoluprácu požiada Coryho, pre ktorého sa vyšetrovanie stáva osobnou záležitosťou.

Príbeh je zasadený do prostredia drsnej krajiny, toho, čo zvyklo byť kedysi „divokým Západom“. Krajina, pôsobivo nasnímaná kamerou Bena Richardsona, však nemá len služobnú funkciu ako kulisa dotvárajúca celkovú atmosféru. Práve naopak, akékoľvek romantizovanie tu ide bokom, napriek krásnym záberom na zasnežené prérie, divoké vlky, pumu s mláďatami, či po snehu putujúceho pavúka. Ako Cory vysvetľuje Jane, šťastie vo Wyomingu neexistuje; človek tu musí bojovať o prežitie. Táto krajina priamo formuje charaktery svojich obyvateľov – a je preto dôležitou súčasťou celého filmu.

Pre film je taktiež kľúčové, že ide o krajinu, v ktorej spoločne žijú pôvodní obyvatelia s bielymi „prisťahovalcami“. Rasová problematika je nastolená v značnej komplexnosti a ambivalentnosti. Na jednej strane je možné nájsť zmiešané manželstvá a úprimné priateľstvá medzi Indiánmi a belochmi. No, na druhej strane, záchranke trvá oveľa dlhšie, kým príde k Indiánovi v núdzi, než by to bolo v prípade zraneného belocha. A z rozhovorov medzi do rezervácie práve prišlou Jane a obyvateľmi Wind River cítiť značné napätie viditeľné v nervozite, resp. irónii zúčastnených aktérov.

Už sme zmienili, že jednou z ústredných tém filmu je pocit vykorenenia pôvodných obyvateľov. Toto vykorenenie má svoj kultúrny, sociálny i ekonomický aspekt. Obyvatelia Wind River žijú zväčša v neutešených podmienkach a bez nádejného výhľadu do budúcnosti. To obzvlášť ťažko dolieha na mladých mužov, ako ukazuje príklad drogovo závislého Chipa, brata Natalie, a jeho priateľov. Túto stratu zmyslu i životnej orientácie ironicky vyjadrujú slová veliteľa kmeňovej polície Bena (G. Greene), ktorý hovorí, že pobyt vo väznici je pre miestnych mladíkov v súčasnosti prechodovým rituálom par excellence. Navyše je východiskom z neperspektívnej budúcnosti, pretože, ako hovorí, majú tam slušné ubytovanie, trikrát denne teplé jedlo a káblovú televíziu zdarma.

Film však situáciu pôvodného obyvateľstva neprezentuje v čierno-bielych farbách ako dôsledok pôsobenia „nespravodlivého systému“. Jedna z hlavných myšlienok je, že človek má vždy na výber, vždy stojí za to o svoj údel bojovať. Vždy je tu možnosť získať štipendium na vysokú školu či narukovať do armády. Človek vždy môže svoj hnev na celý svet pretaviť do niečoho pozitívneho. Skvelý príklad v tomto ohľade ukazujú takmer všetky postavy indiánskych žien vo filme. Napriek svojej viacnásobnej marginalizácii odmietajú rezignovať a urputne bojujú o lepší život a budúcnosť.

S otázkou vykorenenia a duchovnej prázdnoty úzko súvisí i téma straty a bolesti. Táto je predstavená ako všeobecne ľudská, idúca naprieč etnickými a kultúrnymi hranicami. V rozhovore s Martinom (G. Birmingham), ktorý sa práve dozvedel, že jeho dcéru Natalie našli mŕtvu, ho Cory vyzýva, aby sa nenechal pripraviť o bolesť. S bolesťou by totiž odišli i spomienky na milovanú osobu. Žiaduce je, naproti tomu, prijať stratu a dovoliť si trpieť. Už iba kvôli tejto scéne samotnej sa oplatí tento film vzhliadnuť, nakoľko ide o jedno z najpôsobivejších, a pritom nesentimentálnych, filmových uchopení takejto náročnej témy.

Lenže kde nájde zmysel a hodnotovú orientáciu človek, ktorý sa už – ideálne – zmieril so stratou a bolesťou? Snaha o nové vymýšľanie zabudnutých tradícií je silne ironizovaná; Martin s rituálnym pomaľovaním tváre pripadá smiešny i sám sebe. Ako nosné sa však ponúka stretnutie s druhým človekom, moment stíšenia sa a spoločného sedenia bok po boku. Určitú nádej je možné vnímať i v možnom zblížení sa s členom rodiny či spoločenstva po dlhšej dobe vzájomného odcudzenia. Identita človeka sa vytvára v stretnutí s iným, ktorý možno ani nepatrí k „môjmu kmeňu“. Výborne to ukazuje scéna zobrazujúca Coryho, ako učí jazdiť na koni svojho adolescentného syna Caseyho. Po dobrom jazdeckom výkone, za ktorý ho otec pochváli, Casey nadšene povie, že takto jazdia praví kovboji. Coryho odpoveď je jednoznačná: nie kovboji, ale praví Arapahovia. Tieto motívy rezonujú v divákovi ešte dlho po pozretí tohto skvelého diela, podobne ako clivé melódie filmovej hudby od Nicka Cavea a Warrena Ellisa.

Pavol Bargár

Vytisknout