Pavol Bargár: Tri generácie

Orig. 3 GENERATIONS (alternatívne: ABOUT RAY), USA, 2015, 92´, réžia: Gaby Dellal, scenár: Nikole Beckwith, Gaby Dellal, kamera: David Johnson, hudba: Michael Brook, hrajú: Elle Fanning, Naomi Watts, Susan Sarandon, Linda Emond, Tate Donovan

Premiéra v ČR: 29. 9. 2016

Premiéra v SR: 1. 12. 2016

Hodnotenie: 65 %

Tri generácie je drámou s komediálnymi prvkami režisérky a spoluautorky scenára Gaby Dellal (pozornosť zvlášť v nezávislých kruhoch upútala svojím filmom On a Clear Day z roku 2005). Je skoro až zvláštne, že toto dielo si napriek hviezdnemu obsadeniu v hlavných úlohách (predovšetkým ústredná trojica herečiek Fanning – Watts – Sarandon by bola ozdobou každého filmu, a tento nie je výnimkou) vyslúžilo len malú mediálnu pozornosť a aj premiéru v kinách si odbavilo až relatívne neskoro od svojho vzniku (v USA to bolo dokonca až 5. 5. 2017). Skutočnosť, že ide o nenápadný snímok pritom nie je dôsledkom zvolenej témy, ale skôr jej uchopenia. Tri generácie sú vystavané na silovom poli vzájomných vzťahov medzi rozličnými postavami filmu. Tieto sa rozvíjajú predovšetkým prostredníctvom dialógov, i keď svoj význam má i vnútorné prežívanie hrdinov.

16-ročný Newyorčan Ray (E. Fanning) sa narodil ako dievča a práve prechádza zmenou pohlavia. Žije so svojou matkou Maggie (N. Watts) a babičkou Dolly (S. Sarandon) v byte, ktorý patrí Dolly a jej životnej partnerke Frances (L. Emond). Keďže v prípade nedospelého človeka je na zmenu pohlavia podľa príslušnej legislatívy nutný súhlas oboch rodičov, Maggie a Ray potrebujú nájsť aj Rayovho biologického otca Craiga (T. Donovan), s ktorým slobodná matka Maggie už desať rokov nie je v kontakte. A získať jeho súhlas nebude vôbec jednoduché.

Tri generácie je film o vytváraní vlastnej identity, o prehodnocovaní svojich postojov a hodnôt, o snahe vyrovnať sa so svojou minulosťou a o potrebe šance na nový začiatok. Zdôrazňuje, že človek nie je rigidným konglomerátom už hotových a nemenných názorov a presvedčení. Naproti tomu ukazuje ľudskú existenciu ako dynamickú a vzťahujúcu sa ku svojmu kontextu. Postavy, ktoré spočiatku zastávajú určitú pozíciu, postupom času začínajú svoj postoj spochybňovať a zvažujú aj iné perspektívy. Ako úsmevný príklad poslúži Dolly, ktorá nechápe, prečo Ray jednoducho nemôže byť lesbička, ako ona sama.

Sexualita je vo filme síce ústrednou, no vôbec nie jedinou témou. Je vnímaná v kontexte ostatných faktorov ľudskej identity. Ray tak nie je prezentovaný ako transsexuál sui generis, ale v prvom rade ako citlivý mladý človek, ktorý sa usiluje viesť normálny život – vychádzať so svojimi rovesníkmi, zažívať lásku, tvoriť hudbu, jazdiť na skateboarde. Je možné povedať, že Tri generácie nestavajú do popredia jedinečnosť každého človeka, ale skôr to, čo majú všetci ľudia spoločné – avšak bez paušalizácie a bez popretia hodnoty každého jedinca. To je dôraz, ktorý je zaujímavý aj z pohľadu kresťanskej teológie.

Film bol na festivaloch uvádzaný pod názvom About Ray, o Rayovi. Tento názov je síce vhodný, nakoľko v snímku ide skutočne o Rayov príbeh. Avšak ako priliehavejší sa javí názov, pod ktorým vstúpil aj do českých a slovenských kín – Tri generácie. Rayov príbeh totiž nie je možné rozprávať bez súvislosti k jeho kontextu, a to hlavne k jeho rodine. Toto dielo je z istej perspektívy filmom o medzigeneračných a rodinných vzťahoch. Nejde len o potvrdenie banálnej pravdy o tom, že rozličné vekové skupiny predstavujú oddelené ostrovy. Napokon, ako snímok ukazuje, tieto ostrovy je možné prepojiť mostami. Oveľa podstatnejšia je skutočnosť, že jednotlivé generácie od seba preberajú oveľa viac, než sú si zvyčajne ochotné pripustiť – a neplatí to len v smere od starších k mladším. Tri generácie ukazujú pomerne presvedčivo, že medzi generáciami existuje multivektorová výmena vzorcov správania, neistôt, ale tiež nádejí.

Ako už bolo povedané, v tomto filme zohráva dôležitú úlohu kontext. Rayov príbeh je zasadený do prostredia (vyššej) strednej vrstvy metropolitného New Yorku s jeho multikulturálnou realitou všedného dňa. Rasa, sociálna trieda, ani kultúra tu však nie sú tematizované. Význam má skôr genius loci New Yorku ako mesta, s jeho zákutiami v parkoch a pod mostami, s pohľadmi na výškové budovy i s interiérmi príznačných mestských bytov. To všetko podčiarkuje výborná práca s kamerou, ktorá dielu dodáva osobité čaro a atmosféru.

Vyznie to možno prekvapivo, no Tri generácie vyznievajú až pozoruhodne konzervatívne, čo sa týka pohľadu na genderové otázky. Explicitne či implicitne totiž zastáva de facto tradičné rozdelenie genderových rolí. Najjasnejšie to vidieť v závere filmu, keď sa babička Dolly teší, že Ray konečne podstúpi operáciu, pretože vraj už bolo načase, aby mali v rodine muža. Maggie predtým zase Dolly vyčítala, že nemala v detstve žiadne mužské vzory, čo viedlo k jej súčasnej neschopnosti vychádzať s mužmi. A Ray v priebehu filmu opakovane vyjadruje svoju túžbu žiť v „normálnej“ rodine. Toto všetko poukazuje na komplikovanú a komplexnú povahu LGBTQI problematiky. Je však nesmierne pôsobivé vidieť, že Ray a jeho rodina na život nerezignujú a usilujú sa ho žiť nielen pre seba, ale aj pre tých naokolo.

Táto odhodlaná snaha nerezignovať na život a jeho zmysel je základom mohutnej katarzie v závere filmu. Katarzia a zmena zmýšľania (metanoia) sú síce sami osebe pozitívom, no v celkovom kontexte filmu vyznievajú až príliš idealisticky a nepresvedčivo. Jeden podpis (respektíve dva) na tom správnom tlačive totiž len ťažko dokáže vynahradiť desať rokov neprítomnosti otca. A rovnako ťažké je prekonať bolesť z nevery, ktorá sa odohrala v rámci rodiny. Keď malé dieťa ukáže všetkých naokolo, že sexuálna identita nie je len otázkou fyziológie, je to síce pôsobivé, no všetky predsudky akoby mávnutím čarovného prútika odstráni len sotva. Tri generácie budia dojem, že odpustenie a zmierenie sú až príliš povrchnými. Teologicky povedané, film sa stavia do pozície výdajného automatu lacnej milosti. A milosť síce zdarma nepochybne je, no cesta k zmiereniu býva dlhá a hrboľatá. A hostina zväčša nebýva na jej začiatku, ale na konci.

Pavol Bargár

Vytisknout