Pavol Bargár: Kto je človek?

Andrew Kirk je anglikánsky teológ a duchovný s bohatými pedagogickými skúsenosťami z európskych a amerických inštitúcií teologického vzdelávania. Jeho meno je spojené aj s Prahou, pretože pôsobil ako tútor a bádateľ na Medzinárodnom baptistickom teologickom seminári, ktorý tu mal svojho času sídlo. Vo svojej knihe Being Human sa pokúša zmapovať odpovede, ktoré niektorí z najvýraznejších mysliteľov západného sveta od obdobia renesancie až po dnešok ponúkli na to, čo Kirk vníma ako základné otázky týkajúce sa ľudskej existencie, ako napríklad pôvod človeka, morálka, slobodná vôľa, zlo, identita či autorita. Autor si skúmané obdobie vymedzil týmto spôsobom, pretože, ako ukazuje, bolo to práve v renesancii, keď sa začínajú zreteľne objavovať dve hlavné do súčasnosti pretrvávajúce alternatívne vysvetlenia toho, čo to znamená byť človekom. Ide o sekulárny humanizmus a kresťanský teizmus, ktoré často bývajú prezentované vo vzájomnom protiklade. Autor svoju knihu rozvrhol do dvanástich kapitol zameraných na skúmanie predností i slabín týchto dvoch výkladových rámcov. Po tom, čo v prvej kapitole predstaví niektoré kľúčové rysy svojho skúmania, v nasledujúcich desiatich kapitolách (kap. 2–11) analyzuje, čo vybraní filozofovia, vedci a teológovia napísali o skúmanej téme. Kirkovým cieľom je „získať ponaučenie“ (pozri názov kap. 12) týkajúce sa základných otázok ľudskej existencie. Kirk navrhuje využiť metódu abdukcie (angl. Inference to the Best Explanation – IBE), podľa ktorej sa na základe určitej skupiny faktov vytvára vysvetľujúca hypotéza. Očakáva, že táto metóda ľuďom rôznych presvedčení umožní vstúpiť do vzájomného dialógu otvoreného voči hľadaniu pravdy.

Kniha sa vyznačuje zrozumiteľným štýlom a logickou stavbou. Kirk otvorene prezentuje svoje predpoklady i obmedzenia týkajúce sa diskutovaných stanovísk. Čitateľa poteší skutočnosť, že autor ponúka nielen definície základných termínov, ale aj výstižné zhrnutia všetkých kapitol vo vzťahu k základnej otázke knihy, totiž, akým spôsobom rozličné obdobia a osobnosti vnímali ľudskú prirodzenosť. Ocenenie si zaslúžia aj série otázok uvedené na konci každej kapitoly, ktoré majú potenciál podnietiť ďalšie premýšľanie a štúdium a dajú sa vhodne využiť napríklad vo vzdelávacích inštitúciách alebo diskusných skupinách. Kirka je potrebné pochváliť za to, že zvolenú tému pojednal v širokých dejinných, kultúrnych, spoločenských a politických súvislostiach. Cenné je tiež to, že predkladá svoj osobný pohľad na výklad sveta (najexplicitnejšie na s. 223) ako príspevok k výmene rozmanitých interpretácií života.

Pravdepodobne najväčším nedostatkom knihy je jej čiastkové, neúplné zameranie. Je možné klásť si legitímnu otázku, či určitý projekt môže vznášať nároky na kresťanský teizmus, ak pritom berie do úvahy len hlasy a pramene zo západného sveta. Situácia v rámci súčasného kresťanstva poukazuje skôr na negatívnu odpoveď na túto otázku. Kirkovými partnermi v dialógu sú navyše výlučne bieli muži a (s výnimkou Reinholda Niebuhra a Juana Luisa Segunda) Európania. Čo sa týka zvolených teológov, čitateľ nachádza len zástupcov z rímsko-katolíckej, reformovanej a anglikánskej tradície. A napokon, publikácii s takým ambicióznym názvom, akým sa pyšní recenzovaná kniha („Ľudská existencia: Historické skúmanie o tom, kým sme“), by nepochybne prospelo seriózne vyrovnanie sa aj s inými výkladovými rámcami, než je sekulárny humanizmus a kresťanský teizmus (napríklad s tými, ktoré ponúkajú veľké svetové náboženstvá).

Záverom je možné povedať, že hoci je Kirkovo skúmanie nepochybne pôsobivé a cenné svojím rozsahom i hĺbkou, nutne zostáva neúplným. Budú potrebné podobné výskumy z iných ideových perspektív, aby nám pomohli získať úplnejší pohľad na to, kým ako ľudia sme.

Pavol Bargár

Andrew Kirk, Being Human: An Historical Inquiry Into Who We Are (Eugene, OR: Wipf & Stock, 2019).

Vytisknout