Pavol Bargár: Drahokam

Orig. Uncut Gems, USA, 2019, 135 min, réžia: Benny Safdie a Josh Safdie, scenár: Benny Safdie, Josh Safdie, Ronald Bronstein, kamera: Darius Khondji, hudba: Daniel Lopatin, hrajú: Adam Sandler, Lakeith Stanfield, Idina Menzel, Julia Fox, Kevin Garnett

Premiéra na VOD: 31. 1. 2020

Hodnotenie: 75 %

Rok 2012. Širokouhlý záber bane na ťažbu nerastov v Etiópii. Krv, pot, prach. Spleť tiel a kakofónia zvukov. Dvojica kopáčov nachádza v banskej šachte kus hlušiny obsahujúci nádherne sfarbené drahokamy. Strih. Diamantová štvrť v New Yorku. Preplnené ulice a obchody. Navzájom sa prekrikujúce hlasy, trúbiace autá, telefonáty. Ruch a zhon všedného dňa. Na prvý pohľad diametrálne odlišné svety, ktoré nemajú nič spoločného. Autorská dvojica Benny Safdie a Josh Safdie, bratia, ktorí sú považovaní za vychádzajúce hviezdy nezávislého newyorského filmu, však medzi týmito svetmi nachádzajú styčné body. Prepájajú ich prostredníctvom príbehu židovského majiteľa klenotníctva Howarda Ratnera (životný výkon komika Adama Sandlera). Howard totiž vzácny kameň kúpil priamo z Afriky, údajne od etiópskych Židov, a jeho predajom v aukcii si chce zaistiť vysnívanú budúcnosť. Vo svojom obchode ho však ukáže svojmu zákazníkovi Kevinovi Garnettovi (hrá sám seba), hviezdnemu basketbalistovi, ktorý sa práve pripravuje na finálovú sériu NBA. Kevin sa upne k myšlienke, že drahokam mu prinesie víťazstvo a životný výkon v hre – a Howard, patologický hazardný hráč, zase uverí tomu, že stávka na Kevinov výkon pre neho bude znamenať astronomickú finančnú čiastku.

Safdieovci tak vo svojom filme používajú drahokam ako symbol umožňujúci analyzovať fenomén globálneho neoliberalizmu. Ide im o to vykresliť pestrý a komplexný obraz, kde má svoje miesto Etiópia i New York, chudoba i bohatstvo, snaha o holé prežitie i honba za čoraz väčším prepychom. Avšak je tu tiež neustále vedomie toho, že ide o svet po ekonomickej kríze v roku 2008, o svet charakterizovaný neistotou z budúcnosti a poznaním, že človek nie je zvrchovaným pánom svojej budúcnosti. A upíná sa k troške mágie, ktorá by snáď dokázala zmeniť ľudský údel. Drahokam sa tak stáva fetišom, ku ktorému postavy upínajú svoj zrak v túžbe stúpať hore po spoločenskom rebríčku.

Téma spoločenského postavenia je pre film vôbec veľmi dôležitá. Safdieovci totiž používajú kategórie rasy/etnika a triedy na skúmanie aspektov života v súčasnej neoliberálnej spoločnosti. Hoci obraz Žida, ktorý Safdieovci (sami Židia) vytvorili, je v niektorých ohľadoch až nebezpečne stereotypný, nepochybne predstavuje nečakanú zmenu oproti tomu, na čo sme boli zvyknutí napríklad z diel Woodyho Allena. Howard stále ešte stojí jednou nohou vo svojej židovskej komunite, no tou druhou už prekročil do sveta, v ktorom sa miešajú rôzne etniká, kultúry a statusy. Svojím spôsobom vzhliada ku Kevinovi Garnettovi, čiernej legende NBA, ktorý má slávu a neobmedzené finančné zdroje – teda všetko to, po čom Howard túži. V jeho zidealizovanej vízii majú Židia a černosi k sebe veľmi blízko ako členovia komunít, ktorí sú protagonistami vzostupnej sociálnej mobility. Ako však ukazuje samotný Howardov prípad, táto vízia nie je v žiadnom prípade neproblematická a jednoznač- ná.

Zaujímavé je sledovať i príbeh Howarda ako jednotlivca. Gamblér, ktorý už dávno svoju vášeň nemá pod kontrolou a je vťahovaný do víru narastajúcich dlhov. Neverný manžel, ktorý si vydržiava rovnako nevernú milenku. Chorobný klamár, ktorý sa zaplieta do spleti svojich nekalých plánov. Ale aj milujúci (i keď určite nie ukážkový) otec, ktorý sa tu snaží byť pre svoje deti. Muž, ktorý (svojím spôsobom) ctí rodinné a kultúrne tradície. Človek, ktorý prahne po živote – hoci spôsoby, akými svoj život vedie, možno nie sú tie najsprávnejšie.

Safdieovci však Howarda nesúdia – a nežiadajú ani, aby ho súdil divák. Namiesto toho ponúkajú podnetnú štúdiu charakterov, stereotypov a kontextov. Drahokam zobrazuje svet, v ktorom je človek ponechaný sám na seba. Vykúpenie v tomto svete neprichádza zvonku. Povedané s Thomasom Hobbesom, ľudský život je osamelý, úbohý, ohavný, zvierací a krátky. Lenže človek sa s takýmto údelom nechce zmieriť – a nechce sa s ním zmieriť ani Howard a ani tvorcovia filmu. Ako naznačuje asi najkrajšia scéna filmu zobrazujúca zlomeného Howarda a jeho milenku Juliu (Julia Fox), ak sa človek otvorí inému, dostáva priestor pre katarziu a snáď i nový začiatok. Lenže ten si nie je v žiadnom prípade možné nárokovať ani zaistiť.

Pavol Bargár

Vytisknout