Pavol Bargár: Dámsky gambit

THE QUEEN’S GAMBIT, USA, 2020, 6 h 35 min (6 epizód), réžia: Scott Frank, scenár: Scott Frank a Allan Scott, literárna predloha: Walter Tevis, kamera: Steven Meizler, hudba: Carlos Rafael Rivera, hrajú: Anya Taylor-Joy, Marielle Heller, Chloe Pirrie, Thomas Brodie-Sangster, Moses Ingram, Harry Melling, Jacob Fortune-Lloyd, Bill Camp, Marcin Dorocinski

Na VOD: od 23. 10. 2020 (Netflix)

Hodnotenie: 93 %

Je možné zvrátiť hroziacu prehru, ak človek svoju životnú partiu nemal rozohranú práve ideálne? Ba čo viac, je možné prestať vôbec vnímať ľudský život optikou protikladu medzi výhrou a prehrou a ostatných ľudí ako súperov, ktorých je potrebné v tomto procese odstrániť z cesty? Na tieto otázky sa pokúša nájsť odpoveď miniséria Dámsky gambit z produkcie spoločnosti Netflix. Je svojím spôsobom prekvapujúce, že práve dielo venované takej relatívnej ezoterickej téme ako šachy sa stalo doteraz najsledovanejším seriálom na Netflixu (za prvých 28 dní od uverejnenia si ho na celom svete pozrelo 62 miliónov domácností). Táto popularita je v rozhodujúcej miere výsledkom nielen osobného čara hlavnej predstaviteľky Beth Harmonovej (ako dospelú ju stvárňuje Anya Taylor-Joy) a atraktívneho stvárnenia šachových partií prostredníctvom rozličných spôsobov hry (rýchlošach, simultánna hra proti viacerých súperom súčasne, hra „v mysli“ – bez potreby použiť šachovnicu, atď.), ale predovšetkým majstrovského uchopenia kľúčových tém celej série.

Dámsky gambit sleduje príbeh osirelej Beth, ktorá v detskom domove objaví svoj výnimočný šachový talent. Jej cesta za uskutočnením svojho sna o víťazstve na svetovom šampionáte je však poriadne kľukatá a zahŕňa novú adoptívnu rodinu, boj so závislosťou na sedatívach a alkohole a snahu zvíťaziť na démonmi z detstva, predovšetkým v podobe nespracovaného vzťahu k matke.

Hlavná línia celého diela tak osciluje okolo potreby vysporiadať sa s vlastnou minulosťou. Beth pod vplyvom svojej biologickej matky – a taktiež okolností života v sirotinci – prijala za svoj postoj k životu založený na štyroch predpokladoch. Po prvé, človek „hrá“ vždy sám za seba; nemá nikoho, na koho by sa mohol v tých najdôležitejších veciach spoľahnúť. Po druhé, ak aj niekto má o človeka záujem, je potreba udržať si jeho priazeň vzdaním sa samého seba a svojich ambícií. Toto presvedčenie veľmi dobre ilustruje postoj, ktorý Beth zo začiatku zaujíma ku svojej adoptívnej matke Alme. Po tretie, človek musí neustále víťaziť, aby si udržal pocit vlastnej hodnoty. Práve tento názor je v jednej dramatickej scéne rozpoznaný ako to, čo spája inak rozdielne Beth a Almy. A napokon, po štvrté, človek musí nosiť elegantné šaty a doplnky, aby ho ostatní prijímali a nepochybovali o jeho hodnote. Pre Beth je luxusný šatník očividne spôsobom, akým presvedčiť samu seba, že v živote niečo dokázala. Túto jej záľubu je treba vnímať na pozadí skutočnosti, že v detskom domove i počas prvých rokov života u Almy bola nútená nosiť nevýrazné, tuctové oblečenie. Navyše, stojí za pozornosť, že Beth svoju novú garderóbu často štylizuje do šachovej symboliky. V tomto kontexte o to dôraznejšie vyznievajú slová jej novej známej, francúzskej modelky Cleo, že Beth – na rozdiel od modeliek – nepotrebuje zaujímavé šaty, aby prekryli vnútornú prázdnotu a bezvýraznosť osobnosti svojej nositeľky.

Beth sa postupne – i keď neľahko – učí prijímať, že to, čo sa stalo v minulosti, nie je jej vina a že minulosť nedeterminuje prítomnosť. Má na ňu síce vplyv, ale nie je to nemenné a paralyzujúce fátum. Dámsky gambit ukazuje, že ku konštruktívnemu vysporiadaniu sa s minulosťou je potrebná nielen vlastná vôľa a odhodlanie, ale aj niečo, čo by sme mohli označiť ako milosť. Milosť v podobe iného, ktorý prichádza ako dar. Prichádza ako niečo nevynútené, nenárokovateľné a neočakávané. A ako krásne ukazuje predovšetkým posledný diel série, jeden iný nestačí. Na zmenu je treba viac blížnych, ktorí prichádzajú postupne a každý svojím dielom prispievajú k transformácii. Nezávisle na sebe i vo vzájomnej synergii – to je sila spoločenstva, to je krása komplexnosti pletiva vzťahov, ktorého je človek súčasťou.

Na Dámskom gambite je potrebné vyzdvihnúť ešte jednu skutočnosť. Napriek svojmu zasadeniu do doby vypätých vzťahov medzi „slobodnou“ Amerikou a komunistickým Sovietskym zväzom, keď šach bol jedným z prostriedkov boja v rámci Studenej vojny, seriál ruských súperov Američanky Beth nedémonizuje, nepredstavuje ich ako ideologických nepriateľov. Nádherný príklad predstavuje scéna, keď Beth jej arcisúper Borgov objíme. Iný si tak zachováva svoju ľudskú tvár. Aj to je dar, ktorý pomáha v osobnostnom raste a na ceste k uzdraveniu a zmiereniu.

Dámsky gambit sa nepochybne pozerá na život v USA v 50. a 60. rokoch minulého storočia cez okuliare súčasnej doby. Priestor tak dostávajú nielen rasové a genderové otázky, ale svoje vyjadrenie tu nachádza i kritika dobovej praxe podávania sedatív deťom v ústavoch. Zvolená interpretačná perspektíva je však legitímna a ukazuje sa byť i žiaduca. Už i tak kvalitnému televíznemu projektu totiž dodáva ešte ďalšie rozmery a prispieva k vytvoreniu mimoriadneho diela. Divák sa musí pripraviť na miestami síce náročný zážitok, no záver dáva nádej, že nájsť zmierenie a vnútorný pokoj je vďaka blížnemu možné a že človeku sa ponúka príležitosť nového začiatku.

Vytisknout