Pavol Bargár: 95 Lutherových výpovedí v slovenčine a s kvalitnými komentármi

Jubilejný reformačný rok 2017, ako aj niekoľko rokov, ktoré mu bezprostredne predchádzalo, prinieslo aj v českom a slovenskom kontexte celú radu diel priamo súvisiacich s Reformáciou. Tento fakt je potrebné oceniť, pretože – či už sa jedná o preklady a nové vydania diel z reformačnej doby, o ich komentáre, alebo o originálne štúdie skúmajúce toto vzrušujúce obdobie dejín kresťanstva – ide spravidla o pokusy veľmi vydarené.

Výnimkou nie je ani tu recenzovaná kniha z pera troch mladých evanjelických (luteránskych) teológov z Bratislavy. Adriána Biela nedávno získala doktorát na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského (EBF UK) v Bratislave, kde momentálne pôsobí ako vedecká pracovníčka na Inštitúte kontextuálnej teológie. Maroš Nicák, ktorý svoj doktorát obhájil na univerzite v Göttingen, pôsobí na tom istom odbornom pracovisku. A Ľubomír Batka, systematický teológ s doktorátom z univerzity v Tübingen, na EBF UK momentálne zastáva funkciu dekana.

Recenzovaná publikácia predstavuje už druhé, opravené a prepracované, vydanie diela tejto autorskej trojice. Toto vydanie kriticky zohľadňuje odbornú literatúru k téme až do roku 2015.

Dielo obsahuje nielen nový slovenský preklad Dišputy pojednávajúcej o moci odpustkov, známej skôr ako 95 výpovedí (téz), ale tiež tri štúdie skúmajúce historické pozadie, teologické dôrazy a význam tohto skutočne malého spisu, ktorý spôsobil veľké zmeny (ako trefne uvádza podtitul recenzovanej knihy).

Preklad téz pripravila Adriána Biela na základe latinského textu (WA 1:229) s prihliadnutím k slovenskému prekladu (Vladimír Kubovčák) z roku 1990. Užitočné Poznámky ku kritickému prekladu s. 11–14) uvádzajú príklady týchto zmien, ktoré majú nezriedka dôležité teologické implikácie a význam pre pochopenie súdobého kontextu. Napr. v novom preklade sa v súvislosti s fenoménom odpustkovej praxe (Výpoveď č. 30) hovorí o „odpustení trestov“, a nie o „odpustení hriechov“. Hoci cieľom autorov bolo, aby nový preklad čitateľovi umožnil „čím viac preniknúť do podstaty Lutherových myšlienok“ s. 7), obávam sa, že na základe prečítania si len samotných výpovedí by toto bolo takmer nemožné, obzvlášť pre čitateľa bez príslušného teologického či historického vzdelania. Tento výrok nie je myslený ako kritika na adresu prekladu; ten je výborný a disponuje peknou, kultivovanou slovenčinou. Ide skôr o to, že Lutherove výpovede pochádzajú z myšlienkového sveta, ktorý je tomu súčasnému snáď až príliš vzdialený na to, aby bežný čitateľ nepotreboval sprievodcu, ktorý by mu vysvetlil a osvetlil nuansy a zákutia Lutherovej doby a diela. Je preto chvályhodné, že Biela, Nicák a Batka sa odhodlali byť takýmito sprievodcami a dielo doplnili svojimi relevantnými štúdiami.

Maroš Nicák sa podujal preskúmať historické pozadie Lutherových výpovedí. Približuje to, čo je historicky dokázateľné z udalosti zverejnenia výpovedí, i to, čo po ňom bezprostredne nasledovalo. Nevenuje sa však len rekonštrukcii a interpretácii „Lutherovej kauzy“, ale skúma i teologické dôrazy Lutherovho činu. Je nesmierne dôležité, ako Nicák prízvukuje, že výpovede nekritizovali odpustky ako také, ale ich zneužívanie. Luther tu dokonca ešte bránil pápeža. Preto je tento spis možné označiť ako predreformačný s. 36).

Adriána Biela vo svojej teologickej analýze delí 95 výpovedí na šesť tematických celkov: o pokání, o autorite a moci pápeža, o očistci, o odpustkoch, o pokladoch cirkvi a o kresťanskom živote. Pritom je kľúčové povedať, že práve pokánie nie je len jednou z tém, ale že predstavuje teologické východisko celého spisu.

Ľubomír Batka sa vo svojom príspevku zamýšľa nad otázkou, aký význam malo 95 výpovedí pre začiatok reformácie. Odpoveď nachádza v Lutherovom „znovuobjavení“ evanjelia, t. j. v zvesti, že „cez pravú ľútosť človek dostáva úplné odpustenie trestu a viny“ s. 138, pozri tiež výpoveď č. 36). Autor 95 výpovedí preto pre Batku nie je hrdinským mníchom ani nekonvenčným rebelom, ale „učiteľom neustálej, nebojácnej a nepokryteckej reformácie cez pokánie“ s. 138). Tento dôraz pretrváva až do dnešných dní a prekračuje hranice luteránskej tradície. Je dobré, že Batka túto ekumenickú relevanciu vyzdvihuje poukazom na paralely medzi Lutherom (pokáním k radosti z evanjelia) a pápežom Františkom (radosťou z evanjelia k pokániu).

Na recenzovanom spise nenachádzam vážnejších nedostatkov. Jediné, čo mi chýbalo bola ešte jedna štúdia, ktorá by sa venovala „dejinám pôsobenia“ (Wirkungsgeschichte) 95 výpovedí v priebehu dejín až do súčasnosti. Taktiež by bolo prínosné zmapovať toto pôsobenie v rozličných geografických a kultúrnych kontextoch.

Tento podnet však nič nemení na skutočnosti, že autorské trio Biela – Nicák – Batka darovali nielen slovenskej luteránskej cirkvi, ale celej slovenskej a českej ekuméne, ba i širšej verejnosti cenné dielko, ku ktorému má zmysel sa opakovane vracať.

Pavol Bargár

Táto recenzia bola pôvodne napísaná pre časopis Theologia vitae.

Adriána Biela, Maroš Nicák a Ľubomír Batka: 95 výpovedí Dr. Martina Luthera: Malý spis – veľké zmeny, 2. vyd., Praha, Lutherova společnost 2016, 156 s.

Vytisknout