Jeden môj známy má na
platenie daní celkom jasný názor, ktorý je pre mňa nesmierne
zaujímavý. Hovorí, že štátu chce dať vždy všetko, čo mu
patrí, a to aj vtedy, ak sa jedná o zdanenie zisku jeho
spoločnosti. Jeho názor je, že ak štát vytvoril podmienky, aby
jeho spoločnosť mohla fungovať a dosiahnuť zisk, potom nemá
problém sa oň podeliť a štátu z neho časť vrátiť.
Povedzme tých +- 20 %. Tento jeho postoj však nepramení z jeho
vierovyznania (ani neviem, či je veriaci), ale z politickej
orientácie. Je presvedčený ľavičiar. Úprimne verí tomu, že
štát je tým subjektom, ktorý by sa mal starať o to, aby sa
každý jeho občan mohol realizovať, či už v závislej
práci alebo ako podnikateľ. Mal by mať čo najviac kompetencií
a podľa možnosti trhy regulovať tak, aby sa vyrábalo to, čo
spoločnosť potrebuje a neprodukovalo sa to, čo štát uzná
za nepotrebné. V tomto kontexte, keďže konceptu silného
a dobre riadeného štátu verí, je ochotný štátu riadne
platiť všetky potrebné odvody a dane.
Kresťan by mal
ideálne ohľadom platenia rôznych odvodov a daní zastávať
podobný názor. Ten však vôbec nemusí byť podložený ľavicovou
orientáciou. Ôsme prikázanie nám hovorí: Nepokradneš. Vo
vysvetleniach tohto prikázania nájdeme informáciu o tom, že
jeho zámerom je ochrániť osobné vlastníctvo iných ľudí.
Trochu ťažšie sa nám, ľuďom, aplikuje vtedy, ak nie je
konkrétny vlastník veci známy, alebo ide o vlastníctvo
kolektívne. Spomeňme si na časy nedávno minulé, keď bolo
všetko vo vlastníctve štátu, resp. vlastnené kolektívne.
Koľkí ľudia môžu čestne prehlásiť, že nikdy domov
nedoniesli nejakú menšiu či väčšiu vec z pracoviska? Veď
aj tak patrila aj im, povedia si. Presunom vlastníctva väčšiny,
alebo mnohých statkov, do súkromných rúk, sa aj nášmu svedomiu
priťažilo, a o to skôr dokážeme vnímať tú tenkú
čiaru medzi tým, čo znamená niečo presunúť alebo ukradnúť.
Zamestnanci súkromných firiem už vedia, že majiteľom je
súkromná osoba, a iste si viac uvedomujú, že presun
čohokoľvek z pracoviska domov nie je správny. Ako je to však
s platením daní? Ako by sa k nemu mali postaviť
kresťania? Čo je to daňová optimalizácia a aký mám názor
na jej realizáciu? Na tieto otázky by som chcel odpovedať v tomto
krátkom zamyslení.
Výška odvodového
a daňového zaťaženia má priamy vplyv na ochotu ľudí
podnikať a formuje celkovú náladu na trhu a v biznise.
Na rozdiel od už spomenutého ľavicového pohľadu sú pravičiari
presvedčení, že lepšou cestou je odvody a dane znižovať,
a tak stimulovať podnikateľské prostredie k väčšej
aktivite. Bez ohľadu na relatívnu výšku rôznych daní však
platí fakt, že daň z príjmu je tou poslednou daňou, ktorú
musí spätne zaplatiť každý podnikateľ, ktorý dosiahol zisk.
Jej výška závisí od toho, aký zisk pred zdanením podnikateľ
vykáže. Biblia má na platení dani jednoznačný pohľad, ktorý
formuloval jasne Pán Ježiš pred takmer 2000 rokmi. Pri otázke
farizejov a ich učeníkov, či sa cisárovi majú platiť
dane, Pán odpovedal: „Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi,
a čo je Božie, Bohu.“ (Mt 22:21). V tejto jednej vete je
skrytý celý postoj kresťana k plateniu daní. Daň je treba
riadne vypočítať a odviesť štátu. Inými slovami, napriek
tomu, že Boh je nadradený akejkoľvek svetskej autorite, minimálne
v očiach kresťana, treba rešpektovať aj lokálne zriadenie
a politické autority na konkrétnom území. Boh nechce do
spoločnosti vnášať chaos a neporiadok, a preto od nás
vyžaduje, aby sme rešpektovali fungovanie štátu, v ktorom
žijeme. Súčasťou je, prirodzene, aj platenie daní.
Pri účtovaní
a zostavovaní daňového priznania si daňovník častokrát
kladie otázku, či a do akej miery má a môže daňové
priznanie optimalizovať. Čo je to vlastne daňová optimalizácia?
Z dostupných definícií zostavujeme alebo vyberáme tú,
ktorá o daňovej optimalizácii hovorí ako o legálnej
ceste na minimalizáciu dane. Je to teda súbor nástrojov, ktoré
sú zakotvené v platnej právnej úprave a umožňujú
znížiť daň, ktorá má byť zaplatená.
Pri daňovej
optimalizácii hovoríme hlavne o dani z príjmov, aj keď
sa dá v istom nastavení aplikovať napríklad aj na daň
z pridanej hodnoty. Pri optimalizácii sa využíva niekoľko
základných princípov, ktorými sú okrem iného využívanie
inštitútu nezdaniteľného minima, nezdaniteľného príjmu,
možností oslobodenia od dane, rôznych variantov uplatňovania
nákladov, resp. výdavkov, rôznych možností dosahovania príjmov,
alebo typov obchodných zmluvných vzťahov medzi firmami navzájom
ako i medzi firmami a fyzickými osobami.
Pri daňovej optimalizácii
teda ide o zníženie dane na prijateľnú úroveň takým
spôsobom, ktorý umožňuje platné legislatívne nastavenie.
Pokiaľ je osoba vlastníkom či spoluvlastníkom viacerých firiem,
je bežné, že sa v rámci optimalizácie upraví zisk jednej
firmy a opačným smerom zase upraví zisk druhej. Motívy môžu
byť rôzne a súvisia s plánmi na expanziu, potrebou
získať financovanie z externých zdrojov, preukázať
kredibilitu spoločnosti u obchodných partnerov a pod.
Pojem daňovej optimalizácie sa do istej miery spája aj
s využívaním tzv. legislatívnych dier. A práve tu
a najmä tu sa kresťan dostáva pred nie jednoduchú otázku:
ak niečo zákon dovoľuje, resp. nezakazuje, mám a môžem to
automaticky využiť? Sú tieto operácie naozaj správne? Ako iste
očakávate, nebudem v tomto zamyslení schopný poskytnúť
konkrétnu, jednoznačnú a najmä univerzálne platnú
odpoveď. Ak budeme hľadať odpoveď v Biblii, nenájdeme
konkrétny citát, pretože, ako správne predpokladáte, slovíčko
daňová optimalizácia v nej nie je použité. To však
neznamená, že naše svedomie, formované štúdiom Písma, nebude
schopné citlivo rozlišovať, čo je správne a čo nie. Pri
voľbe metód a rozsahu optimalizácie je možné sa a vhodné
sa najprv opýtať: je táto operácia dovolená zákonom? V prípade
pozitívnej odpovede poďme ďalej a opýtajme sa: uskutočnila
sa táto operácia naozaj tak, ako to chceme dokladovať? Bol tento
obchod, resp. transakcia skutočná a boli poskytnuté plnenia
z oboch strán tak, ako to budeme deklarovať? Ak si na obe
otázky odpovieme kladne, potom by nič nemalo brániť využitiu
konkrétneho inštitútu daňovej optimalizácie. Ak chceme mať
čisté svedomie, snažme sa žiť, pracovať a platiť dane
tak, akoby sme Boha videli stále vedľa seba. Veď nakoniec, On tam
aj je, len my ho očami nedokážeme vidieť. On však vidí všetko
a nič pred ním nie je skryté.
Autor je ekonóm. Pôsobí
ako odborný asistent na Obchodnej fakulte Ekonomickej univerzity
v Bratislave.
Text článku.