Daňová optimalizácia v kontexte prikázania Nepokradneš (Andrej Miklošík)

Daňová optimalizácia v kontexte prikázania Nepokradneš

Andrej Miklošík

Jeden môj známy má na platenie daní celkom jasný názor, ktorý je pre mňa nesmierne zaujímavý. Hovorí, že štátu chce dať vždy všetko, čo mu patrí, a to aj vtedy, ak sa jedná o zdanenie zisku jeho spoločnosti. Jeho názor je, že ak štát vytvoril podmienky, aby jeho spoločnosť mohla fungovať a dosiahnuť zisk, potom nemá problém sa oň podeliť a štátu z neho časť vrátiť. Povedzme tých +- 20 %. Tento jeho postoj však nepramení z jeho vierovyznania (ani neviem, či je veriaci), ale z politickej orientácie. Je presvedčený ľavičiar. Úprimne verí tomu, že štát je tým subjektom, ktorý by sa mal starať o to, aby sa každý jeho občan mohol realizovať, či už v závislej práci alebo ako podnikateľ. Mal by mať čo najviac kompetencií a podľa možnosti trhy regulovať tak, aby sa vyrábalo to, čo spoločnosť potrebuje a neprodukovalo sa to, čo štát uzná za nepotrebné. V tomto kontexte, keďže konceptu silného a dobre riadeného štátu verí, je ochotný štátu riadne platiť všetky potrebné odvody a dane.

Kresťan by mal ideálne ohľadom platenia rôznych odvodov a daní zastávať podobný názor. Ten však vôbec nemusí byť podložený ľavicovou orientáciou. Ôsme prikázanie nám hovorí: Nepokradneš. Vo vysvetleniach tohto prikázania nájdeme informáciu o tom, že jeho zámerom je ochrániť osobné vlastníctvo iných ľudí. Trochu ťažšie sa nám, ľuďom, aplikuje vtedy, ak nie je konkrétny vlastník veci známy, alebo ide o vlastníctvo kolektívne. Spomeňme si na časy nedávno minulé, keď bolo všetko vo vlastníctve štátu, resp. vlastnené kolektívne. Koľkí ľudia môžu čestne prehlásiť, že nikdy domov nedoniesli nejakú menšiu či väčšiu vec z pracoviska? Veď aj tak patrila aj im, povedia si. Presunom vlastníctva väčšiny, alebo mnohých statkov, do súkromných rúk, sa aj nášmu svedomiu priťažilo, a o to skôr dokážeme vnímať tú tenkú čiaru medzi tým, čo znamená niečo presunúť alebo ukradnúť. Zamestnanci súkromných firiem už vedia, že majiteľom je súkromná osoba, a iste si viac uvedomujú, že presun čohokoľvek z pracoviska domov nie je správny. Ako je to však s platením daní? Ako by sa k nemu mali postaviť kresťania? Čo je to daňová optimalizácia a aký mám názor na jej realizáciu? Na tieto otázky by som chcel odpovedať v tomto krátkom zamyslení.

Výška odvodového a daňového zaťaženia má priamy vplyv na ochotu ľudí podnikať a formuje celkovú náladu na trhu a v biznise. Na rozdiel od už spomenutého ľavicového pohľadu sú pravičiari presvedčení, že lepšou cestou je odvody a dane znižovať, a tak stimulovať podnikateľské prostredie k väčšej aktivite. Bez ohľadu na relatívnu výšku rôznych daní však platí fakt, že daň z príjmu je tou poslednou daňou, ktorú musí spätne zaplatiť každý podnikateľ, ktorý dosiahol zisk. Jej výška závisí od toho, aký zisk pred zdanením podnikateľ vykáže. Biblia má na platení dani jednoznačný pohľad, ktorý formuloval jasne Pán Ježiš pred takmer 2000 rokmi. Pri otázke farizejov a ich učeníkov, či sa cisárovi majú platiť dane, Pán odpovedal: „Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu.“ (Mt 22:21). V tejto jednej vete je skrytý celý postoj kresťana k plateniu daní. Daň je treba riadne vypočítať a odviesť štátu. Inými slovami, napriek tomu, že Boh je nadradený akejkoľvek svetskej autorite, minimálne v očiach kresťana, treba rešpektovať aj lokálne zriadenie a politické autority na konkrétnom území. Boh nechce do spoločnosti vnášať chaos a neporiadok, a preto od nás vyžaduje, aby sme rešpektovali fungovanie štátu, v ktorom žijeme. Súčasťou je, prirodzene, aj platenie daní.

Pri účtovaní a zostavovaní daňového priznania si daňovník častokrát kladie otázku, či a do akej miery má a môže daňové priznanie optimalizovať. Čo je to vlastne daňová optimalizácia? Z dostupných definícií zostavujeme alebo vyberáme tú, ktorá o daňovej optimalizácii hovorí ako o legálnej ceste na minimalizáciu dane. Je to teda súbor nástrojov, ktoré sú zakotvené v platnej právnej úprave a umožňujú znížiť daň, ktorá má byť zaplatená.

Pri daňovej optimalizácii hovoríme hlavne o dani z príjmov, aj keď sa dá v istom nastavení aplikovať napríklad aj na daň z pridanej hodnoty. Pri optimalizácii sa využíva niekoľko základných princípov, ktorými sú okrem iného využívanie inštitútu nezdaniteľného minima, nezdaniteľného príjmu, možností oslobodenia od dane, rôznych variantov uplatňovania nákladov, resp. výdavkov, rôznych možností dosahovania príjmov, alebo typov obchodných zmluvných vzťahov medzi firmami navzájom ako i medzi firmami a fyzickými osobami. Pri daňovej optimalizácii teda ide o zníženie dane na prijateľnú úroveň takým spôsobom, ktorý umožňuje platné legislatívne nastavenie. Pokiaľ je osoba vlastníkom či spoluvlastníkom viacerých firiem, je bežné, že sa v rámci optimalizácie upraví zisk jednej firmy a opačným smerom zase upraví zisk druhej. Motívy môžu byť rôzne a súvisia s plánmi na expanziu, potrebou získať financovanie z externých zdrojov, preukázať kredibilitu spoločnosti u obchodných partnerov a pod. Pojem daňovej optimalizácie sa do istej miery spája aj s využívaním tzv. legislatívnych dier. A práve tu a najmä tu sa kresťan dostáva pred nie jednoduchú otázku: ak niečo zákon dovoľuje, resp. nezakazuje, mám a môžem to automaticky využiť? Sú tieto operácie naozaj správne? Ako iste očakávate, nebudem v tomto zamyslení schopný poskytnúť konkrétnu, jednoznačnú a najmä univerzálne platnú odpoveď. Ak budeme hľadať odpoveď v Biblii, nenájdeme konkrétny citát, pretože, ako správne predpokladáte, slovíčko daňová optimalizácia v nej nie je použité. To však neznamená, že naše svedomie, formované štúdiom Písma, nebude schopné citlivo rozlišovať, čo je správne a čo nie. Pri voľbe metód a rozsahu optimalizácie je možné sa a vhodné sa najprv opýtať: je táto operácia dovolená zákonom? V prípade pozitívnej odpovede poďme ďalej a opýtajme sa: uskutočnila sa táto operácia naozaj tak, ako to chceme dokladovať? Bol tento obchod, resp. transakcia skutočná a boli poskytnuté plnenia z oboch strán tak, ako to budeme deklarovať? Ak si na obe otázky odpovieme kladne, potom by nič nemalo brániť využitiu konkrétneho inštitútu daňovej optimalizácie. Ak chceme mať čisté svedomie, snažme sa žiť, pracovať a platiť dane tak, akoby sme Boha videli stále vedľa seba. Veď nakoniec, On tam aj je, len my ho očami nedokážeme vidieť. On však vidí všetko a nič pred ním nie je skryté.

Autor je ekonóm. Pôsobí ako odborný asistent na Obchodnej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave.

Text článku.
Vytisknout