Chceme podpořit „síly světla“ (rozhovor s Annou Galovičovou) [Jiří Schneider]

Chceme podpořit „síly světla“

U příležitosti Středoevropského mezináboženského fora (CEIF 2016), které se konalo v červenci v Nitře, jsme položili otázky představitelům Fóra náboženství světa na Slovensku, čestné předsedkyni Anně Galovičové a výkonnému řediteli Mário Nicolinimu. Příští rok mají v plánu uspořádat v Bratislavě další ze setkání této iniciativy, jejíž kořeny sahají k Parlamentu světových náboženství, který se sešel již v roce 1893 v Chicagu.

Jestli se nemýlím, podobná konference se na Slovensku ještě nekonala. Můžete přiblížit, jak vznikla myšlenka uspořádat fórum mezináboženského dialogu zrovna u příležitosti konání 101. Světového esperantského kongresu?

Mário: Prírodné náboženstvá majú peknú metaforu: My všetci stojíme na pleciach svojich predkov. Tak aj my sa opierame o svojich predchodcov – a spoliehame na nasledovníkov. CEIF 2016 v Nitre, aj keď je v ostatných rokoch na Slovensku i strednej Európe jedinečným fórom, v podstate nadviazalo na viacero väčších podujatí aj na množstvo menších aktivít rôznych mimovládok, nadšencov, minoritných skupín, ktorí po Novembri 1989 a dokonca aj pred ním začali so zbližovaním ľudí, kultúr a náboženstiev v duchu otvorenej a solidárnej spoločnosti.

V prvom ročníku CEIF došlo k synergii s celosvetovým hnutím esperantistov na čele so Slovákmi, ktorí usporiadali v Nitre 101. Svetový kongres esperanta a po prvý raz otvorili svoje hnutie do sveta, povzbudení érou internetu, ktorá dala esperantu krídla. Z prostredia esperantistov sme mali niekoľkých rečníkov a asi dvadsať účastníkov. Všetkým nám ide o jednotu sveta, založeného na mierových a spravodlivých vzťahoch a rovnosti v ľudskej dôstojnosti.

Esperantisti nás oslovili v čase, keď sme ako nové občianske združenie v príprave Fóra náboženstiev sveta 2017 mali rozbehnutú sériu menších aktivít a rozmýšľali o fóre väčšieho formátu, ktoré by zhodnotilo naše úsilie, kontakty a najmä dôveru, ktorú sme na našej ceste doteraz našli. Sme inšpirovaní aj medzináboženskými dialógmi pod vedením prof. Tomáša Halíka a celkovo duchom Fora 2000 v Prahe. Z týchto kontaktov vzniklo fórum CEIF 2016 s globálnou účasťou a silným európskym a stredoeurópskym obsahom. V Nitre sme privítali viac ako 150 účastníkov z 20 krajín, 3 kontinentov, 7 svetových náboženstiev, ako aj ďalších náboženských a duchovných tradícií a sekulárno-humanistických smerov.

Anna: Už v roku 1992 sa v Piešťanoch v spolupráci s montrealským International Institute of Integral Human Sciences (IIIHS) konala dvojtýždňová medzinárodná konferencia „World Peace Through Spirituality – Duchovná obroda spiritualitou“, s podnázvom „Revolúcia hláv a sŕdc“. Podujatia sa zúčastnil nositeľ Nobelovej ceny prof. Douglas Dean Osheroff a rad popredných zástupcov náboženstiev sveta. Mnohí z tisícok účastníkov z celého Česko-Slovenska sa mali po prvý raz možnosť dozvedieť viac o spirituálnej dimenzii osobnosti a po návrate z Piešťan založili vo vlastných mestách „centrá rastu“. V roku 1995 sa konala medzinárodná konferencia „Middle Point – Tolerance“ v Bratislave pod záštitou prezidenta SR v úzkej spolupráci s Ministerstvom kultúry SR. Nechýbali ani veľké osobnosti minoritných, napríklad rómskych komunít. V tom istom roku sme organizovali aj ďalší medzináboženský dialóg zameraný na meditáciu v praxi, kde sa zúčastnili poprední zástupcovia kresťanskej obce, prof. Dušan Ondrejovič, poradca pápeža Jána Pavla II. prof. Vladimír Šatura, Mons. Marián Gavenda, kňaz Daniel Pastirčák, hinduistický mních Maheshwarananda a ďalší. Všetky tieto podujatia mali veľký dopad na miestne komunity a pomohli ľuďom po 40 rokoch vymývania mozgov komunistami naštartovať mentálno-spirituálny rozvoj.

Na konferenci jste se zabývali nejen specifickými otázkami svobody vyznání v otevřené společnosti a smyslu dialogu mezi různými náboženstvími v „post-sekulární době“, ale také pohledem různých náboženských tradic a perspektiv na problematiku míru a bezpečnosti, lidských práv, migrace a chudoby. Dá se říci, které z témat mělo největší odezvu mezi účastníky?

Mário: Silne zarezonovali viaceré témy, najmä sa jasne ukázalo prepojenie migrácie s problematikou pretrvávajúcej chudoby. Dnešné politické postoje k migrácii sú založené na legalizme a oportunizme; namiesto toho potrebujeme racionálny a zároveň súcitný postoj. Ústredným posolstvom väčšiny náboženských svätých textov je všeobjímajúca láska. Mnoho Európanov však má problém preukázať súcit k utečencom, lebo sami zostávajú chudobnými aj napriek tomu, že pracujú. Preto je rovnako akútnou výzvou venovať pozornosť chudobným ľuďom žijúcim v našej spoločnosti a bojovať o zvýšenie kvality ich života.

Anna: Žijeme v časoch morálnej krízy, kedy pre veľa bežných ľudí aj politikov Desatoro nič neznamená. Čelíme klamstvu, krádežiam a tunelovaniu vo veľkom, promiskuite či drogovej závislosti, ktorá sa šíri stále do mladšieho veku. O hroziacej ekologickej katastrofe nehovoriac. Dnešné pálčivé otázky sa nedajú riešiť na národnej úrovni, ale iba spoločnými silami. A novým, inovatívnym, skutočne inkluzívnym spôsobom.

Pokud měla být konference v Nitře jakousi přípravou na Fórum náboženství světa, které plánujete pro příští rok v Bratislavě, co si od chystané akce slibujete? Dnešní doba není příliš nakloněna nepředpojatému a nepředsudečnému dialogu. Ve stínu strachu z terorismu mnozí lidé pokládájí islám za hrozbu a obecně víru a žitou zbožnost za přinejmenší rizikový faktor přispívající k napětí ve společnosti. Jak mohou tomuto trendu čelit zastánci dialogu a respektu k odlišnostem?

Mário: Časy skutočne nie sú naklonené harmónii, ale konať treba práve teraz. Z konferencie/festivalu CEIF 2016 vzišli tri ústredné posolstvá. Po prvé, dialóg je životnou potrebou v dnešnej temnejúcej dobe. Skutočný dialóg však musí vyvierať z úcty k druhému a musí byť podporený poznaním. Po druhé, „ži a nechaj žiť“ už nepostačuje, solidarita v praxi sa musí oprieť o zásadu „ži a pomôž žiť“. Po tretie, keďže náboženstvá sa často vnímajú ako zdroj konfliktu, veriaci všetkých náboženských tradícií by mali zohrať aktívnu úlohu vo verejnom živote a smelo ukazovať neskreslenú skutočnosť života veriaceho človeka a silu náboženstva šíriť dobro.

CEIF má potenciál podnietiť práve v strednej Európe, ktorá je otvorená západnému racionálnemu aj východnému holistickému spôsobu myslenia, pravidelné, silné fórum európskeho formátu, ktoré bude nastoľovať témy typicky európske a stredoeurópske. V Nitre sme sa zhodli, že je urgentné spájať ľudí z rôznych prostredí. Nič nenahradí ľudský, osobný kontakt. Práve dialóg môže byť zároveň silnou cestou k poznaniu a prehĺbeniu vlastnej viery. Medzináboženský dialóg, vedený úctou k ostatným tradíciám, ale aj sebavedomým ohlasovaním vlastnej viery, je nevyhnutným predpokladom pre pokoj a mier vo svete, ako aj imperatívom pre všetkých veriacich.

Postupne narastá porozumenie o tom, že naše občianske združenie neprichádza ani so žiadnym novým náboženstvom, ani nenahrádza medzináboženský dialóg medzi oficiálnymi predstaviteľmi cirkví, a nemá ani ambíciu organizovať teologické konferencie. Fórum bolo v rímskych časoch miestom, kde o veciach verejných hovorili všetci občania, stretávali sa transparentným, inkluzívnym spôsobom. Chceme vytvoriť nový motív pre spájanie ľudí, ktorým záleží na budúcnosti Slovenska, Európy a ľudskej rodiny. V slovenčine nemáme dobré rozlíšenie medzi “interreligious” a “interfaith”: nám ide najmä o druhú dimenziu. Kladieme dôraz na tzv. bežného človeka, laických veriacich, neveriacich, hľadajúcich. Chceme dať do popredia “sily svetla” v našich spoločnostiach, ktoré už teraz odvádzajú “drobnú masarykovskú prácu”. Prototypom by mohol byť trh aktivít neziskoviek na okraj CEIF 2016. Vo svojich predstavách vidím jedno gigantické matchmakingové fórum medzi tými, ktorí sa chcú angažovať pre dobro a tými, ktorí hľadajú ľudí a zdroje pre svoje projekty.

Anna: Od globálneho Fóra náboženstiev sveta, ak by bola úspešná kandidatúra Bratislavy prepojená s aktivitami v Prahe a Viedni, si sľubujeme, že geometrickým radom rozvinieme spoluprácu s „ostrovmi pozitívnej energie“, s ľuďmi, ktorí svojím životným príbehom dokázali, že majú odvahu postaviť sa zoči-voči egoizmu, nevedomosti, chamtivosti a násiliu. V tom sú nám živým príkladom pápež František, Dalajláma, prezident Václav Havel a ďalší.

To, že Hitler dokázal opantať milióny inteligentných ľudí, súvisí s konformizmom. Ak dokážeme cestou našich aktivít lepšie pochopiť seba samých a skryté sily v nás, ako to vedeli proroci a vizionári už v staroveku, ale aj niektorí dnešní psychológovia a sociálni vedci, budeme úspešní. Ak sa súčasní aj budúci lídri vďaka novej energii a novým sieťam odvážne postavia za dobrú vec, budeme úspešní.

Mário: Sme si dobre vedomí, že ak by sme ustúpili a prestali viesť dialóg, aj toto storočie, podobne ako to minulé, sa stane storočím svetových vojen. K ľuďom sa musia dostať pravdivé informácie, nie skreslené alebo lenivé polopravdy, propaganda a konšpirácie. Redukcionizmus a zovšeobecňovanie nám škodí práve teraz, v dobe atakov pod zámienkou viery, či už moslimskej alebo aj kresťanskej.

Někteří kritici mezináboženského dialogu jej mají za zálibu úzké skupiny zástupců jednotlivých náboženství, kteří nereprezentují obecné mínění mezi svými souvěrci, kde panuje spíše mezináboženská ostražitost a potřeba vymezovat se vůči ostatním. Neměl by být mezináboženský dialog věcí více místních komunit než záležitostí „osvícených“ jedinců, jimž je spolu dobře v sociální bublině rozličných mezinárodních konferencí?

Mário: Medzináboženský dialóg má mnoho rovín, cieľov a podôb. Optimálne by mal prinášať plody tak na úrovni oficiálnych predstaviteľov náboženstiev, ako aj medzi ľuďmi. V katolíckej cirkvi potrebujeme autority oddané vízii 2. vatikánskeho koncilu, ktorí berú vážne mandát na začatie priateľstva, spolupráce a dialógu s ľuďmi z iných tradícií viery. Nostra Aetate premenila katolícko-židovské vzťahy a zmenila základné nazeranie katolíckej cirkvi na ostatné náboženské komunity, najmä islam.

Medzináboženský dialóg je „sexi témou“ pre konferencie a sympóziá, ale skutočnú hodnotu nadobúda len v praktickej aplikácii. Žiaľ, kritici často nepoznajú, ignorujú alebo nedoceňujú aktivity miestnych komunít. Ak misionári alebo charitatívni pracovníci v oblasti terorizovanej Daíšom obnovia dedinský kostol, ten slúži ako útočisko všetkým obyvateľom bez rozdielu. Lokálne skupiny v rámci sietí United Religions Initiative alebo Religions for Peace sú aktívne v nemocniciach, väzniciach, chudobincoch, na univerzitách aj filmových festivaloch. Fórum náboženstiev sveta v Kapskom Meste 1999 pod titulom „Dary služby pre svet“ predstavilo viac ako 300 projektov, ktoré úspešne menia svet k lepšiemu. Preto aj veľké fóra majú svoju hodnotu: dokážu mobilizovať pozornosť politikov a médií alebo sprostredkovať výmenu skúseností. Dokážu vytvoriť energetickú vlnu, ktorá účastníkov inšpiruje dlho po skončení podujatia.

Anna: Medzináboženský dialóg u nás je stále ešte „v plienkach“, aj mnoho rokov po vizionárskom 2. vatikánskom koncile. Čelíme tomu, že niektorí zástupcovia cirkví sa boja iných náboženstiev, napriek tomu – alebo práve preto – že ich dôkladne nepoznajú. Len tak možno vysvetliť často hrubé dezinterpretácie a stereotypy, ktorými ich opisujú. Navyše každé náboženstvo prešlo za tisícročia mnohými ťažkými časmi, náboženskými vojnami, aj preto je medzi nimi neporozumenie. Nánosy nedôvery sa dajú prekonať v osobnom dialógu. Viac si musíme navzájom ako veriaci dôverovať. Chce to v dialógu očistiť sa od minulosti a koncentrovať sa na prítomnosť a budúcnosť.

Jak by se mohl stát mezináboženský dialog katalyzátorem vzájemné tolerance nejen mezi různými náboženstvími, ale i mezi lidmi náboženskými a sekulárními? Zdá se mi, že nejen v antiklerikálním a sekulárním Česku, ale v západní Evropě vůbec je akutnější než spor mezináboženský právě dělicí linie mezi bojovnými sekularisty a věřícími.

Anna: Tolerancia je nevyhnutné minimum, ale nepostačuje. Musíme sa hýbať smerom k úcte a spolupráci. Spájajúcim prvkom medzi veriacimi a ateistami by mala byť spoločná viera v dobro a humanitu. Musí nás spojiť pocit ohrozenia ľudstva a planéty a povedomie o tom, ako to pomenúva bahájske učenie, že „Zem je jednou veľkou krajinou a ľudstvo jej občanmi“. Tak, ako sme sa dostali k monoteizmu, je potrebné zrealizovať podľa Viktora Frankla a starovekých vizionárov monantropizmus, jednu ľudskú rodinu. A to sa nepodarí bez vyváženosti materiálneho a duchovného základu sveta. Inými slovami, bez smerovania k podstate veškerenstva. Na názve nezáleží.

Človek je tvor spoločenský, vzájomne spätý s ostatnými. Je podstatné aj to, kto organizuje medzináboženský dialóg a kto sa ho zúčastňuje. Ak to ide zvnútra, bez strachu, s rozšíreným vedomím, kedy si cieľavedome osvojujeme nový model myslenia „win-win“, výsledný efekt je zásadný, transformačný. Preto je kľúčom stretnutie vedy a spirituality. Namiesto vedomostnej spoločnosti tzv. „sebapoznávajúca spoločnosť“. Tu padajú múry medzi cirkvami a náboženstvami, aj medzi tzv. veriacimi a tzv. neveriacimi. Každý predsa v niečo verí. A mnohí hľadajú celý život – ako hovorí Tomáš Halík, čo je pevné, nie je bez chvenia.

Podívejme se jako křesťané do vlastních řad – jakousi „podmnožinou“ mezináboženského dialogu či laboratoří naší schopnosti se jej účastnit je ekumenická spolupráce mezi křesťanskými společenstvími, ať se hlásí k církvi římskokatolické, pravoslavné nebo k některé z reformačních tradic. Jak vidíte dnešní perspektivy křesťanské ekumeny?

Mário: Lepšie ako v nedávnej minulosti. Ekumenický pohyb dnes, zdá sa mi, do veľkej miery určuje „fenomén František“. Magnetizmus Svätého Otca a jeho praktickosť, zakotvenie v realite, mnohorozmerný pohľad na svet, systematická snaha o prekonávanie bariér a konkrétna pomoc chudobným. Rok 2016 rámcuje stretnutie pápeža s patriarchom Kyrilom na Kube a Pravoslávny koncil na Kréte. Sú to historické udalosti, ktoré, samozrejme, sprevádzajú veľké otázniky, ale najmä nesmierna nádej. Verím tomu, že budúcoročné 500. výročie reformácie prinesie pozitívne signály aj do ekumény. Kroky k ekumenickému spojeniu bude sprevádzať Duch Svätý. Podstatné bude, nech udalosti na veľkej šachovnici medzináboženských vzťahov sprevádza a vyživuje praktická láska miestnych komunít.

Toto číslo KR je tematicky věnováno prorocké vizi „V onen den se mnoho pronárodů přidruží k Hospodinu“ (Zacharjáš 2,15). Někteří ji pokládají za základ pozdějšího křesťanského triumfalismu, v jehož jménu konali křesťanští misionáři. Jak byste v kontextu mezináboženského dialogu odpověděli na titulní otázku našeho čísla: Míří národy k Hospodinu?

Mário: Zachariášovu víziu možno chápať v mnohých rovinách. Napríklad tak, že „pronárody“ reprezentujúce prírodnú spiritualitu a etnické náboženstvá dali základ neskorším sofistikovanejším poňatiam Boha, s ktorými sú naďalej spojené. Alebo v rovine pestrej, postmodernej, rozdelenej identity dnešného človeka, ktorá už nepatrí jednému národu a niekedy ani jednému Bohu; napriek tomu – alebo práve preto – nabáda k úcte k ostatným stvoreniam. Aký význam má pojem národ v postvestfálskom, hyperprepojenom svete? Netvorí už len „predidentitu“ dnešného človeka? „Pridruženie k Hospodinovi“ by som rád vykladal v najširšom zmysle, ako úsilie žiť podľa zlatého pravidla lásky k blížnemu, ktoré spája všetky náboženstvá a všetkých ľudí vedie spoločne nahor. Koniec-koncov, aj Zachariáš zasadzuje svoju víziu do kontextu národov rozmetaných do štyroch smerov sveta, ktoré sa majú opätovne zjednotiť okolo Pána. Vo finále sme všetci deťmi jedného Boha. Rád by som videl výraz jeho tváre, s akým sleduje naše spory, diskusie a snaženia.

Anna: My nie sme od Boha oddelení, ale sme v ňom a on je v nás. Pochopiť víziu geniálnych prorokov vôbec nie je ľahké. Trvá to dlho, ale nakoniec prídeme k pravde. Chce to pochopiť to, čo naši prapredkovia vedeli od úsvitu civilizácie a vyjadrili mantrou „TAT TWAM ASI“ v preklade zo sanskrtu, „TO SI TY“. Tu nie je 7 miliárd ľudí, sťaby 7 miliárd stromov, ale JEDEN strom so 7 miliardami konárov. Sme jedno, máme spoločnú matku, čiernu Evu z Afriky, ako to potvrdzujú výskumy popredných genetikov. „Tam hore“ nedominuje žiadna forma. Aj preto je potrebné si byť vedomí, že čo robíme druhým, robíme sebe samým. Veď sme Jedno. Boh je konajúci a tak ako sa kvapka vody vracia k svojmu zdroju, k oceánu, aj my sa vraciame domov k Hospodinovi. Kresťania si myslia, že ich privíta Ježiš, buddhisti očakávajú náruč Buddhu, moslimovia zasa pokľaknú k Mohamedovi. Avšak realitu zakúsime až na „druhom svete“, tvárou v tvár Hospodinovi.

Otázky kladl Jiří Schneider.

Na okraj:

Inšpiráciu by sme mali čerpať aj z Nostra Aetate: „Katolícka cirkev nezavrhuje nič z toho, čo je v týchto náboženstvách pravdivé a sväté. S úprimnou úctou hľadí na spôsoby konania a správania, na pravidlá a učenia, ktoré sa síce v mnohom líšia od toho, čo ona sama zachováva a učí, no predsa nezriedka odzrkadľujú lúč Pravdy, ktorá osvecuje všetkých ľudí.“ Preto cirkev vyzýva kresťanov, aby popri hlásaní svedectva o viere a kresťanskom živote zároveň „uznávali, chránili i zveľaďovali duchovné, mravné a kultúrno-spoločenské hodnoty, ktoré sa u iných náboženstiev nachádzajú“.

Vytisknout